Asociácia slovenských filmových klubov priniesla na plátna slovenských kín a filmových klubov masterpiece Akiho Kaurismäkiho „Le Havre", ktorý si určite netreba nechať ujsť. Ide o multikultúrnu, optimisticky ladenú snímku - na aktuálnu a veľmi citlivú tému migrácie, ako aj ľudskosti okolo nás. pokračovanie článku
Nad výzvou: byť členkou volebnej okrskovej komisie v našej mestskej časti som dlho neváhala. Bola to totiž jedinečná príležitosť - ako si precvičiť pozorovacie schopnosti a trpezlivosť, popri tom zozbierať material na nový dokumentárny film. Presne po týždni (od daného volebného zážitku) v tom mám jasnejšie! pokračovanie článku
V jednom dokumente rap ako prostriedok vyjarenia nespokojnosti s režimom, v druhom ako odľahčenie ťaživej témy s nádejou, vidinou zmeny. V každom prípade sú snímky „Hip-hopová revolúcia“ a „Kamerunský coming out“ vhodné aj pre ľudí, ktorí neholdujú hip-hopu ako žánru. Dôležitý je obsah. Tak ako v každom dokumente v rámci filmového festivalu Jeden svet. pokračovanie článku
O krajine, resp. spoločenstve krajín, kam naše rodiny počas socializmu zvykli chodievať na dovolenky, som toho veru veľa nevedela. Všetko, čo treba vedieť o minulosti a kultúre krajiny, etnikami prepletenej (a po desaťročiach násilne porozdeľovanej), sa možno dozvedieť zo srbskej snímky „Cinema Komunisto“. pokračovanie článku
Vidieť vyslúžilých európskych atlétov a atlétky vo veku 80 až 100 rokov, ako sa pripravujú na majstrovská sveta seniorov v atletike, kde chcú prekonať vlastné rekordy – je nezabudnuteľným zážitkom, životabudičom... pokračovanie článku
Posledné mesiace trpí Východná Afrika (Etiópia, Uganda, Somálsko, ale aj mnou nedávno navštívená Keňa) extrémnym suchom a hladom, presnejšie hladomorom. Môže sa zdať preto nemiestne – písať teraz o návšteve prírodnej rezervácie s divokou zverou. Ale všetko so všetkým súvisí. Ide o straty na životoch, ľudských aj zvieracích. pokračovanie článku
Medzi slovenskými dokumentaristami/kami koluje taký insajderský vtip (alebo skôr tvorivé pravidlo), že každý režisér/ka má svoju vlastnú rómsku osadu. Nedá sa nevšimnúť si, že tejto menšine je v našej filmovej tvorbe venovaná neobyčajná pozornosť. Snímka „Nech sa páči, poďte ďalej“ prezentuje život Rómov/iek v obci Sveržov tak verne, ako sa len dá. A dokonca s vidinou nádeje, šťastného konca. pokračovanie článku
Ľudia v našej stredoeurópskej krajinke nevedia o africkom kontinente veľa. Síce občas symbolicky podporia esemeskou zbierku na pomoc krajinám, sužovaným hladomorom či lajknú rozhovor s humanitárnou pracovníčkou (alebo terénnym pracovníkom), no tam ich záujem končí. No nie všetkých možno hádzať do jedného vreca. pokračovanie článku
Pohostinných Rumunov a Rumunky sa radšej netreba pýtať na pravdivosť príbehu Vlada Draculu. Lebo sa vám pomstia poriadnou dávkou hudby, zvanej „manele“. Výnimky, pravdaže, existujú... pokračovanie článku
O dánskej kultúre a prapodivnej náture tohto škandinávskeho kmeňa možno chŕliť historky ako z dogmáckych filmov na počkanie. A smelo možno generalizovať, väčšina obyvateľov/iek Dánskeho kráľovstva funguje rezignovane, alebo skôr alibisticky podľa šablóny – kto by vytŕčal z davu, tomu/tej by asi odťali hlavu.. pokračovanie článku
Denníky v Dánsku sa okrem svojich predvolebných problémov v politických stranách venujú, samozrejme, aj situácii vo zvyšku Európy. Momentálne je však témou číslo jeden revolučná lavína v severnej Afrike. Tí, ktorí chodia na filmové projekcie festivalu „Jeden svet“ pravidelne, mohli túto časovanú bombu odčítať už omnoho skôr. Lebo dokumentárne filmy na „Jednom svete“ sú o tomto svete. pokračovanie článku
Snímka Louieho Psihoyosa "The Cove" (Zátoka) z roku 2009 získala desiatky ocenení po celom svete (dokonca aj Oscara za najlepší dokument). Určite aj preto, že nejde o film s rozprávacími hlavami pred kamerou, ale o napínavý príbeh (akčný docu-thriller). pokračovanie článku
Pondelňajšie popoludnie, lenivý začiatok týždňa. Komerčný priestor nákupného centra v inom centre – slovenskej metropoly. Zo dve desiatky divákov/čok v klimatizovanej kinosále. Festivalové projekcie úplne zdarma (vďaka sponzorskému zastrešeniu). Slovenské filmy: populárno-náučná, príliš angažovaná publicistická tvorba. Zahraničné filmy: dokumenty s alarmujúcou ekologickou témou, no so slušnou umeleckou hodnotou. Ale väčšina s katastrofickými výpoveďami a depresívnymi závermi. Len jeden film sa odlišoval od snímok z dennej ponuky EkoTopFilmu – ten najdlhší, motivujúci divácku obec k činom, ten s pozitívnym koncom – "Home" (Domov) z roku 2009 od režiséra Yanna Arthus-Bertranda. pokračovanie článku
Napísať rozbor filmu Martina Šulíka o Pavlovi Juráčkovi je veľmi ťažké, až nemožné. Keď súčasný talentovaný režisér natočí film o osobnom až intímnom vnútre a rozorvaných myšlienkových pochodoch talentovaného scenáristu/režiséra predchádzajúcej generácie, filmový kritik/čka by mal vycítiť podstatu výsledku a zvolať len: „bravó!“ No pre tých, ktorí jednu alebo druhú osobnosť, a teda ani ich filmárske zmýšľanie a vplyv na rovesníkov (ako aj vývin česko-slovenského filmu) nepoznajú, treba napísať predsa len viac. Dokument „Kľúč k určovaniu trpaslíkov“ si to zaslúži. pokračovanie článku
Počas jarného FEBIOfestu v Bratislave si mohli fanúšikovia/čky dokumentárneho filmu zaobstarať za výbornú cenu kolekciu štyroch DVD so snímkami Jana Špátu – azda najznámejšieho českého dokumentaristu. Nakrútil dohromady viac ako sto filmov, získal desiatky festivalových cien. Výber toho najlepšieho z jeho tvorby zostavila Špátova manželka, dlhoročná spolupracovníčka a tiež dokumentaristka – Olga Sommerová. Na známej porevolučnej snímke „Máňa“ pracovala dvojica spoločne. pokračovanie článku
Koncom minulého roka mali slovenskí diváci/čky možnosť vidieť (v komerčnom kine) novinku od najdiskutovanejšieho dokumentaristu súčasnosti – Michaela Moorea. Začínal ako novinár, dnes tvorí dokumenty, ktoré hýbu spoločnosťou – spokojní sú s jeho prácou filmoví kritici/čky aj laická verejnosť. Už v predchádzajúcich filmoch Moore pátral po príčine, prečo americké banky a korporácie typu General Motors natoľko ovplyvňujú až ničia každodenný život Američanov/iek. Akú daň platia radoví občania/ky za svoj kapitalizmus. Inak tomu nebude ani v snímke z roku 2009 – "Kapitalizmus: Príbeh lásky". pokračovanie článku
Presne pred rokom boli verejnosti predstavené dve dokumentárne snímky na tú istú tému (kauzu). V oboch šlo o stav lesov a rozdielny pohľad na lykožrúta po katastrofe vo Vysokých Tatrách z novembra 2004. Aj laik zaregistruje vo filmoch „Znovuzrodenie lesa“ (z dielne Klubu stráže prírody) a „Keď umiera les“ (na objednávku štátnych Lesov SR) priepastný kvalitatívny rozdiel vo formálnej, ale aj v obsahovej stránke – v „objektivite“ komentárov a slovných výpovedí jednotlivých táborov. Je zaujímavé na týchto dvoch dokumentoch pozorovať, ako prostriedky masovej aj umeleckej komunikácie dokážu ovplyvňovať (až manipulovať) verejnú mienku. pokračovanie článku
Blázinec je u dokumentaristov/iek i ďaľších umelcov/kýň veľmi obľúbeným, resp. zaujímavým miestom pre štúdiu prostredia, skupinový portrét atď.. Lenže čím viac snímkov z takéhoto prostredia vychádza, tým lepšie vieme rozoznať pózu a skutočný záujem človeka na hranici života a smrti o ľudí (v niečom mu podobných) na podobnej hranici. Ak by sme aj nepoznali zdravotný stav režiséra Deža Ursinyho v čase vzniku filmu “Obrázky z výletu za plot blázinca“, tak by sme tam ten pohyb na hrane, resp. za plotom a pred plotom vycítili. pokračovanie článku
Po dokumentárnom filme „Iné svety“ sa režisér Marko Škop opäť vracia do svojho rodného a obľúbeného regiónu Šariš. Teda, ak vôbec niekedy v myšlienkach opustil východné Slovensko. Kým sme ale dopad konzumného životného štýlu, globalizácie a interkulturálneho stretu pozorovali v Iných svetoch na krátkych príbehoch šiestich individualít, v dokumente z roku 2009 „Osadné“ môžeme rovnaké dosahy a zmeny pozorovať v ucelenom príbehu “kolektívneho hrdinu”, resp. troch rôznorodých mužov v dedine na konci Slovenska, na konci Európy, a vlastne aj na konci sveta. pokračovanie článku
Slovenská filmárka Diana Fabiánová, fungujúca v Španielsku, v roku 2009 dokončila celovečerný (70-minútový) dokumentárny film „Mesiac v nás“ o ženskom tabu, presnejšie o menštruácii. Ktorá, žiaľ, netrápi mužov. Keby áno, tento svet by bol úplne iný, možno ešte horší, ako je. pokračovanie článku
Málokedy sa mi stáva, že mám film rada už predtým, než si ho naozaj pozriem. Potom sa mi naň aj objektívne/kriticky ťažšie nazerá, keď si tému aj autora/ku obľúbim. Našťastie čiernobielej dokumentárnej snímke „Staroverci“ českej dokumentaristky Jany Ševčíkovej z roku 2001, ktorá vznikala poctivou zbernou metódou niekoľko rokov na odľahlom mieste mimo modernej európskej civilizácie, niet čo vyčítať. pokračovanie článku
Dokumentárny film „Krátka dlhá cesta“ šiel do kín na Slovensku aj v Česku na jar minulého roka, do DVD distribúcie sa dostal už v lete toho istého roku. Snímka mapuje putovanie sociológa Fedora Gála po stopách poslednej cesty svojho otca Vojtecha Gála (takisto židovského pôvodu, čo už samo o sebe veľa napovedá), pričom v niektorých pasážach sa objavuje aj starší Fedorov brat Egon, plus ich priatelia a bratislavskí intelektuáli, ale aj pamätníci, ktorí si spomínali na Fedorových a Egonových rodičov. pokračovanie článku
Ak na neznámych občas vypustím slovné spojenia, ako: rodové stereotypy v učebniciach, rodová rovnosť v zamestnaní, tréning rodovo-citlivé písania na školách, diskriminácia žien v médiách, či sexizmus v reklame – zľaknú sa. Aj vy ste sa? Hlavu hore, oči v strehu: feminizmus nie je synonymom pre fanatické názorové hnutie, feministka nie je nadávka a rodová rovnosť nie je výmysel Európskej únie. pokračovanie článku
V obyčajnú marcovú nedeľu vyjde do uzimených ulíc málokto dobrovoľne. Väčšina ľudí sedí doma pred televízorom a vychutnáva si deň ničnerobenia predtým, ako v pondelok opäť nastúpi do povinnej 5-dennej „šichty“ v zamestnaní. Ale 14. marec bol tento rok výnimkou. Do ulíc vyšli stovky rôznorodých občanov/ok Bratislavy, aby demonštrovali svoje presvedčenie, alebo aby demonštrovali proti niečomu. Na 14. marec totiž pripadá temné „výročie“ vzniku prvého Slovenského štátu na čele s Dr. Jozefom Tisom, ktorého fungovanie dnes väčšina z nás označuje za najsmutnejšie obdobie našich dejím. Väčšina. Ale žiaľ, nie všetci. pokračovanie článku
nekončiaca študentka a pedagogička, dobrovoľníčka a vedkyňa, novinárka aj filmárka, ktorá sa snaží hovoriť rodovo-citlivým jazykom o veciach a pálčivých témach, čo sa dejú...
boba.baluchovadocunion.info
