(Na)sledovať dokumenty o tomto svete

Autor: Boba Baluchová | 7.2.2011 o 9:00 | (upravené 23.4.2012 o 21:45) Karma článku: 5,64 | Prečítané:  1376x

Denníky v Dánsku sa okrem svojich predvolebných problémov v politických stranách venujú, samozrejme, aj situácii vo zvyšku Európy. Momentálne je však témou číslo jeden revolučná lavína v severnej Afrike. Tí, ktorí chodia na filmové projekcie festivalu „Jeden svet“ pravidelne, mohli túto časovanú bombu odčítať už omnoho skôr. Lebo dokumentárne filmy na „Jednom svete“ sú o tomto svete.

O slobode a neslobode treba neustále diskutovať. Sledovanie dokumentárnych filmov z ponuky festivalu Jeden svet môže byť pomôckou (pri zorientovaní sa v problematike a utvorení si názoru).O slobode a neslobode treba neustále diskutovať. Sledovanie dokumentárnych filmov z ponuky festivalu Jeden svet môže byť pomôckou (pri zorientovaní sa v problematike a utvorení si názoru).Palo Markovič

Overeným a na vlastnej koži odskúšaným pravidlom je, že ak fungujete niekoľko mesiacov mimo svojej rodnej krajiny (to sa deje momentálne u mňa v rámci stáže v Dánsku), máte potrebu v novom prostredí o to viac sledovať správy o tom, čo sa deje u vás doma. Aspoň raz denne je tu potreba preklikať novinky on-line vydania jedného zo slovenských denníkov. Lenže upriamiť pozornosť len na Slovensko by bolo primálo, treba sledovať pohyb celej zeme – a to nielen prostredníctvom spravodajstva, ale aj dokumentárnych filmov (z nezavislých a dôveryhodných zdrojov).

Výbuch nálože na moskovskom letisku som zdesene sledovala „minútu po minúte“ pripojená na internete. A opäť je tu otázka: koľko filmov bolo pred pár mesiacmi uvedených na festivale „Jeden svet“ s problematikou nacionalistického pnutia priamo v Moskve, odstraňovaním nepohodlných názorových vodcov/kýň (napríklad konkrétnej novinárky Politkovskej) a pokusov menších národov o osamostnatnenie sa od Ruska? Niekoľko. „Svorka bielych vlkov“, „Anna v prvej línii“, „Ruská lekcia“ by mohli stačiť na utvorenie si názoru. Naozaj sa oplatí siahnuť po týchto snímkach na internete, alebo navštíviť projekcie festivalu „Jeden svet“ v najbližších mesiacoch na vybraných školách a vo filmových kluboch. V Rusku ten tlak tak skoro neutíchne, práve naopak.

Iné fungovanie médií

Na produkciu televíznych mediálnych obsahov zblízka sa pozreli tvorcovia/kyne dokumentov „Videokracia“ a „Afgánska Superstar“. V oboch šlo v podstate o to isté – o presadenie sa mladých ľudí pred kamerou v konkrétnej reality-show. No s jedným veľkým rozdielom. Pokým v produkcii televízií v Taliansku, kde má veľkú časť pod palcom už roky Silvio Berlusconi, sa môžu pred kamerami sporo-odeté ženy nedôstojne zvíjať a mykať svojimi prefarbenými hrivami, v Afganistane žena počas prednesu súťažnej piesne nemôže dať z vlasov dolu šatku a v žiadnom prípade nemôže tancovať. Hrozí jej za to verejné poníženie a odvrhnutie. Predsa sa objavia také odvážlivkyne, ktoré sa pokúsia vzoprieť nezmyselným zákazom Talibanu a nesprávnemu výkladu náboženstva, ktoré obyvateľstvo drží takto v hrsti posledných pár desaťročí.

Nie v každej krajine sú ľudia spokojní s vládou a politickým režimom. Ale pasivitou, rezignáciou a utápaním v alkohole sa táto situácia nevyrieši. Snímky „Vnuci a vnučky kubánskej revolúcie“ a „Pod kubánskym nebom“ nám ponúkli ucelený pohľad na problém Kuby z pohľadu domáceho obyvateľstva. Ako obyčajným turistom/kám by sa nám totiž mohlo stať, že by sme nepostačujúce platy, neslobodu prejavu a nemožnosť podnikania domácich (počas popíjania bieleho rumu a tancovania sumby či čače v uliciach fotogenickej Havany) nemuseli všimnúť.

Dokument „Barmský VJ“ na DVD ponúka zadarmo na svojej stránke združenie „Človek v ohrození“ aj festival „Jeden svet“ a je to naozaj film, ktorý treba vidieť, aby sme si uvedomili, že sloboda nie je samozrejmosťou. A že ľudia, ktorí sa snažia pirátsky cez zahraničné médiá tlmočiť ostatnému svetu pravdivé informácie o situácii v Barme, dennodenne riskujú svoj život. Len tým, že ručnou kamerou, schovanou pod košeľou, natočia kúsok protestu študentov/iek alebo budhistických mníchov.

Nielen africký problém

Veľkou obkľukou sa opäť vraciam k potrebe zmeny politiky v Jordánsku, Tunisku a najmä v Egypte, kde mladí ľudia nemajú prácu, tak im nič iné nezostáva, len ísť do ulíc protestovať. Otázka je, či zareagujú armády jednotlivých krajín a ako sa vyjadria Spojené štáty americké (ktoré sa snažia kontrolovať situáciu a držať svoju pozíciu za každú cenu). Že to obyvatelia/ky žiadnej krajiny afrického kontinentu nemajú jednoduché, sme mohli vidieť v snímkach „Šťastie v nešťastí“ a „Mugabe a biely Afričan“. V prvom dokumente sme sledovali život keňského obyvateľstva v slumoch v rámci Nairobi, očakávajúc povolebnú zmenu (dôstojné bývanie, dostupnosť pitnej vody, rentabilné hospodárenie s pôdou). V druhom filme sledujeme trochu inú diskrimináciu (na základe farby pleti). Príbeh bieleho obyvateľa Zimbabwe, ktorý na svojej farme dáva prácu desiatkam miestnych, no napriek tomu je zo svojho pozemku násilnými činmi vyhadzovaný posluhovačmi diktátora Mugabeho – je o odvahe jednotlivca, no zároveň o veľmi ťažkom, nerovnom a nekonečnom boji v krajine, ktorá je postavená na príkazoch/zákazoch, strachu, korupcii.

Treba veriť, že raz tá ľudská zloba skončiť musí, raz táto časovaná bomba vybuchne – len treba zotrvať v úsilí a vydržať. Veď napokon aj naša krajina (vtedy ešte Československo) sa pred dvoma desiatkami rokov vzoprela a oslobodila od komunistického diktátu, ktorý držal v neslobode obyvateľstvo štyridsať rokov…

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Kremeľ nechce byť zodpovedný za tragédiu nad Ukrajinou, ale je

Umiernení Rusi budú krajinu obhajovať tým, že povstalci konali z vlastného popudu. Nezmenia však fakt, že Rusko ich vyzbrojilo.

DOMOV

Po tlaku verejnosti zrušili extrémistom ďalší koncert

Po Krátkom procese skončil aj Ondrej Ďurica.

TECH

Obišli zákony, aby počali dieťa troch rodičov

Abrahim je dieťa, ktoré má v sebe DNA troch ľudí.


Už ste čítali?