Keňa: východoafrická krajina, plná divov a divností

Autor: Boba Baluchová | 14.7.2011 o 11:44 | (upravené 13.1.2012 o 1:55) Karma článku: 7,26 | Prečítané:  837x

Ľudia v našej stredoeurópskej krajinke nevedia o africkom kontinente veľa. Síce občas symbolicky podporia esemeskou zbierku na pomoc krajinám, sužovaným hladomorom či lajknú rozhovor s humanitárnou pracovníčkou (alebo terénnym pracovníkom), no tam ich záujem končí. No nie všetkých možno hádzať do jedného vreca.

Kenská vláda sa chce vďaka odvážnemu plánu Vision 2030 vymaniť z označenia rozvojovej krajiny. Pomôcť jej môžu šikovní mladí ľudia (aj „malí obamovia“).Kenská vláda sa chce vďaka odvážnemu plánu Vision 2030 vymaniť z označenia rozvojovej krajiny. Pomôcť jej môžu šikovní mladí ľudia (aj „malí obamovia“).Boba Baluchová

Miera nezamestnanosti je v tejto 40-miliónovej krajine okolo 40 %, pričom populácia pod hranicou chudoby je až polovičná. Tri štvrtiny obyvateľstva pracujú v oblasti poľnohospodárstva, hoci denne bojujú s nedostatkom dažďovej vody (o pitnej vode ani nehovoriac). V Keni je nakazených vírusom HIV a chorobou AIDS 1,5 milióna ľudí, v chaotickom hlavnom meste Nairobi je to každý štvrtý človek. Väčšina obyvateľstva, žijúceho v slumoch, teda na pokraji záujmu spoločnosti, však umiera na „bežnejšie” ochorenia (bakteriálne hnačky, týfus, hepatitídu). V Keni je pojem „zdravotná poisťovňa“ či „sociálne zabezpečenie“ sci-fi.

Život na rovníku

Do najobľúbenejšej a momentálne najbezpečnejšej krajiny rovníkovej Afriky som sa vydala viesť mediálny workshop a natáčať absolventský dokumentárny film „Život na rovníku“. Stretla som niekoľko zaujímavých ľudí, narodených v Keni, ale aj Európanov/ky, ktorí sa rozhodli v Keni usadiť v produktívnom či dôchodkovom veku.

Keby v krajine nevládla korupcia a keby ľudia boli vzdelaní, uvedomelí, zodpovední za svoju situáciu (áno, samá kebyológia), nebolo by toľko „problémov“ všade okolo. Netreba sa spoliehať na nekonečnú humanitárnu pomoc, ale pridať ruku k dielu a napredovať – napríklad vďaka rozvojovej spolupráci – napríklad so Slovenskom. Projekty občianskeho združenia Človek v ohrození majú v Laikipia dištrikte pozitívnu spätnú väzbu. Ľudia v teréne sa nesnažia mládež vybraných škôl a príslušníkov/čky komunity v tejto oblasti nasilu meniť, ale poskytnúť im len potrebné know-how (plus finančný štartér na nákup vodozberných nádrží či fóliovníkov). Ostatné musia dosiahnuť svojím vkladom, prácou v školských záhradách a e-agriculture kluboch.

Paradoxy a prekvapenia na každom kroku

Počas mediálnych workshopov na vybraných školách ma príjemne prekvapili nadaní základoškoláci/čky a stredoškoláci/čky. Každý chlapec bol pre mňa takým „malým Obamom“. Ich suverénne slová v angličtine aj držanie tela (aj keď v nepohodlných vlnených uniformách) pripomínali skôr predvolebné prejavy amerických politikov. V Keni je len základné školstvo zadarmo, no bez (v špeciálnom obchode zakúpenej či zdedenej) uniformy (podľa britského systému) dieťa do školy nastúpiť nemôže.

To, čo na Slovensku nemáte šancu vidieť ani v tej najzaostalejšej dedinke, v uliciach Nairobi, Nanyuki či Elburgonu je celkom bežné. Na jednom konci mesta preľudnený bahnitý slum, a o pár ulíc ďalej už je bohatá vilová štvrť s bazénom či galériou umenia. Alebo v oblasti bez elektriny má nejaký britský postkolonialista kilometrové polia a pasienky, obohnané plotom s elektrickým prúdom. Nikoho neprekvapí ani klub s golfovým ihriskom – len pre vyvolených za nekresťanské členské – v strede zaprašeného suchého mesta.

Odvážna vízia kenskej vlády

Pred pár rokmi vypracovala kenská vláda odvážny plán Vision 2030, na základe ktorého sa chce vymaniť z označenia rozvojovej krajiny a o dve desiatky rokov sa chce ekonomicky porovnávať s ázijskými tigrami. Kiežby sa prv vymanila zo spárov všadeprítomnej korupcie. Bývalej britskej kolónii, ktorá získala samostatnosť pred polstoročím, by sa to mohlo podariť. Turistický ruch v krajine, kde každý hovorí dobre po anglicky a kde je toľko nevídaných prírodných divov a divokej zveri, prekvitá. Fair-tradeový čaj a káva práve z Kene majú na iných kontinentoch úspech. Uvidíme, čo sa udeje po voľbách o niekoľko mesiacov. Možno sa bude v zápätí redukovať štyridsaťjeden umelo vzniknutých ministerstiev s nezmyselnými názvami, ktoré vznikli len preto, aby súčasný prezident a premiér v jednej osobe Kibaki u(s)pokojil svojho rivala (vicepremiéra Odingu).

V krajine na rovníku si človek zo Slovenska uvedomí – že je rozdiel: narodiť sa v Afrike alebo v Európe. Doma nemáme problémy so suchom alebo hladom, a zdravotníctvo či školstvo máme stále takmer zadarmo. Obyvatelia/ky Východnej Afriky môžu o takýchto „samozrejmostiach“ len snívať...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?