O koexistencii minority a majority vo Sveržove

Autor: Boba Baluchová | 27.7.2011 o 10:50 | (upravené 29.4.2014 o 9:10) Karma článku: 6,06 | Prečítané:  1150x

Medzi slovenskými dokumentaristami/kami koluje taký insajderský vtip (alebo skôr tvorivé pravidlo), že každý režisér/ka má svoju vlastnú rómsku osadu. Nedá sa nevšimnúť si, že tejto menšine je v našej filmovej tvorbe venovaná neobyčajná pozornosť. Snímka „Nech sa páči, poďte ďalej“ prezentuje život Rómov/iek v obci Sveržov tak verne, ako sa len dá. A dokonca s vidinou nádeje, šťastného konca.

Téma slovensko-rómskeho spolu(ne)nažívania je stále živá, na internetových diskusných fórach večne omieľaná a pre filmových tvorcov/kyne vizuálne atraktívna.Téma slovensko-rómskeho spolu(ne)nažívania je stále živá, na internetových diskusných fórach večne omieľaná a pre filmových tvorcov/kyne vizuálne atraktívna.Palo Markovič

Na námete pracovali Pavol Makýš z občianskeho združenia Človek v ohrození a Mirka Hapalová zo slovenskej pobočky OZ Člověk v tísni. Po dvoch mesiacoch práce vzišiel zo strižne takmer trištvrtehodinový film pod režisérskou taktovkou Pauly Ďurinovej a Vladimíry Hradeckej. Čo sa týka žánrového zaradenia, snímka sa ako kolektívny portrét nachádza formálne aj obsahovo kdesi na hranici. Medzi televíznou publicistikou (ale to by museli byť názorovo zastúpené všetky zainteresované strany v rómskej problematike) a autorským dokumentom (práve pre svoj subjektívny postoj a spôsob vyrozprávania mikropríbehov jednotlivých obyvateľov/iek obce Sveržov). Občas by sa minimalistickému štábu v teréne hodil kvalitný externý mikrofón či prídavné svetlá pre snímanie v zatemnenom tesnom rómskom príbytku, ale netreba sa zameriavať v tomto prípade na vyhľadávanie technických chybičiek – pestrý obsah a dynamická strihová skladba nás strhnú v prospech mladých hrdinov/iek obce.

Nakoľko je mediálny obraz rómskej menšiny zväčša negatívny, a to nielen v bulvárnych periodikách, ale aj v mienkotvorných denníkoch – je toto jeden z mála audiovizuálnych výstupov, kde autorky môžu prezentovať na pozitívnom príklade koexistencie minority a majority vo Sveržove akúsi nádej, načrtajú možné riešenia. Hoci nie všetko je také ružové, ako to vyzerá na filmovom plátne. Najmä každé vynaložené úsilie sociálnych pracovníkov/čok miestneho komunitného centra netrvá úspešných pár minút, ako vo filme, ale niekoľko rokov správne nasmerovanej komunikácie a práce so všetkými občanmi/kami v obci. A práve Iva Grejtáková a Andrej Gliganovič z Komunitného centra Sveržov, spolu so starostom obce Pavlom Ceľuchom a učiteľkami z miestnej základnej školy sú spolu so šikovnými žiakmi/čkami a ich rodičmi hlavnými postavami snímky „Nech sa páči, poďte ďalej“.

Počas sledovania filmu si možno spomenúť na podobné scény z dokumentu Marka Škopa o východoslovenskej obci Osadné: hlásenie miestneho rozhlasu, fotogenické babičky a ich rečový prejav, aktívnosť starostu a na záver: príchod „papalášov“ (zo Svetovej banky „na exkurziu“). Akurát v tomto prípade obec nevymiera, a nesprevádza nás ľudový spev krojovaných babičiek, ale rómska verzia elánovského hitu Sestrička z Kramárov v podaní muzikálnych rómskych detí.

Ako hovorí uvedomelý starosta obce Sveržov: „Je nemožné preštelovať rómsku dušu.“ Vo filme niekoľkokrát zaznie názor, že je potrebné naučiť sa koexistovať, popri sebe žiť a fungovať bez predsudkov. Vo Sveržove si komunita sedemdesiatich Rómov/iek plní svoje povinnosti, nestavia čierne stavby, nemá nedoplatky na daniach či iné podlžnosti voči štátu. Nie je teda dôvod na „preventívnu“ nevraživosť zo strany nerómskeho obyvateľstva. Aspoň tak je to prezentované vo filme.

Podvedome sa múžeme prichytiť, ako deckám (všetkým bez rozdielu) držíme prsty, aby sa im splnili ich obyčajné a nie nesplniteľné sny. Na otázku, čím by chceli byť v budúcnosti, odpovedajú rôzne: „pretekár na motorke, misska, hrobár, pekárka...“ Či sa však dostanú po ukončení povinnej základnej školskej dochádzky aspoň na stredné odborné učilište, nezáleží prekvapivo od nich, ale od vytrvalosti ich poradcov/kýň – pracovníkov/čok komunitného centra v boji proti všadeprítomnej diskriminácii (pre začiatok v tomto prípade: na inštitucionálnej úrovni). Neprekvapí nás častý jav, že práve rómske deti sú automaticky zaraďované do špeciálnych tried (v minulosti sa tomu hovorilo: do osobitnej školy), hoci sú šikovné a nemajú, ani nevykazujú známky mentálneho postihnutia.

Sociálna pracovníčka Iva Grejtáková hovorí aj o deťoch, ktoré nemajú konkrétne plány do budúcna, lebo nič iné okrem aktivačných prác, ktoré vykonávali ich rodičia a možno aj prarodičia, nepoznajú. Na trhu práce a v žiadosti o zamestnanie sú väčšinou pre tmavšiu farbu pleti diskvalifikovaní – po takom tridsiatom neúspechu na výberovom konaní musí prísť zákonite rezignácia a beznádej. Ale v obci Sveržov je aj pár úspešných žijúcich príkladov – miestny rómsky podnikateľ, ktorý dával prácu svojim spoluobčanom; alebo mladá dievčina, ktorá študuje na strednej škole, dokonca by rada študovala pedagogiku a sociálnu prácu na vysokej škole. Po štúdiách sa však domov vrátiť nechce. Potrebuje sa posunúť ďalej, a asi jej to ani nemožno zazlievať.

Téma slovensko-rómskeho spolu(ne)nažívania je stále živá, na internetových diskusných fórach večne omieľaná a pre filmových tvorcov/kyne vizuálne atraktívna, hoci plná klišé a stereotypov. Kvalitných dokumentárnych snímok o prezentovaní reality a možnom riešení rómskej otázky na konkrétnom (dokonca pozitívnom) príklade nie je nikdy dosť. Film „Nech sa páči, poďte ďalej“ si budeme môcť pozrieť už o pár mesiacov na veľkom plátne v rámci festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?