Rovníková Afrika: čierny obchod so zvieratami

Autor: Boba Baluchová | 2.8.2011 o 9:59 | (upravené 29.4.2014 o 9:11) Karma článku: 7,00 | Prečítané:  1653x

Posledné mesiace trpí Východná Afrika (Etiópia, Uganda, Somálsko, ale aj mnou nedávno navštívená Keňa) extrémnym suchom a hladom, presnejšie hladomorom. Môže sa zdať preto nemiestne – písať teraz o návšteve prírodnej rezervácie s divokou zverou. Ale všetko so všetkým súvisí. Ide o straty na životoch, ľudských aj zvieracích.

Kenská prírodná rezervácia Ol Pejeta conservancy je útočiskom nosorožcov čiernych aj bielych. Ich počet sa však kvôli pytliactvu a pašeráctvu znižuje.Kenská prírodná rezervácia Ol Pejeta conservancy je útočiskom nosorožcov čiernych aj bielych. Ich počet sa však kvôli pytliactvu a pašeráctvu znižuje.Boba Baluchová

Keby som si na internete nevyhľadala viac o fungovaní prírodnej rezervácie Ol Pejeta conservancy v rámci dištriktu Laikipia, moje zhodnotenie situácie by asi skončilo pri suchom výpočte divokej zveri, ktorú naša slovensko-kenská posádka v priebehu pár hodín videla pohromade. Človeka, ktorý navštívil v minulosti možno tak bratislavskú či bojnickú ZOO, dostatočne ohúri pestrosť druhov divokej zveri na jednom mieste. Problematika je však o dosť komplikovanejšia a komplexná.

Divokí predstavitelia „veľkej päťky“

Už po prvých pár minútach v rozľahlom areále rezervácie sme mohli pozorovať stovky antilop a gaziel, desiatky zebier, žiráf či diviakov, ďalšie tucty paviánov aj šimpanzích sirôt (zachránených vďaka útulku a aktivitám inštitútu pod vedením svetoznámej biologičky Jane Goodalovej). Potom prišli narad menej časté zvieratá – vďaka vycvičenému zraku nám prideleného sprievodcu: plaché šakaly, spiaci hroch, biele i čierne nosorožce, tri ostražité levice, a na záver vznešené slony, dokonca byvol a gepard. Aj keď o ich bezprostrednom pohybe celkom hovoriť nemožno, pretože každá objavená zvieracia rarita je okamžite obkolesená terénnymi džípmi či minibusmi, z ktorých číhajú desiatky turistov/iek v safari oblečení s ďalekohľadmi a fotoaparátmi s teleobjektívmi.

V printovej verzii sprievodcu Keňou sa dočítate, že tu možno stretnúť, alebo skôr z diaľky vidieť kompletnú „veľkú päťku" – levy, leopardy, byvoly, slony aj nosorožce. Ich lov je bezpochyby náročný, nebezpečný, no najmä nelegálny. Kenská prírodná rezervácia Ol Pejeta conservancy sa rozprestiera na rozlohe niekoľkých stovák kilometrov štvorcových, a to nepatrí k tým najnavštevovanejším v rámci rovníkovej Afriky. Je však zaručene najväčším útočiskom čiernych nosorožcov vo Východnej Afrike. Pre čoraz častejšie a ťažko kontrolovateľné pokusy pytliakov možno čoskoro nebude čo chrániť.

Kly slonov a nosorožcov ako vývozný artikel

Pred dvoma týždňami sa v médiách objavila informácia o tom, ako dal kenský prezident podpáliť vyše päť ton pašovaných klov a ozdôb zo slonoviny v hodnote jedenásť miliónov eúr. Mwai Kibaki tak chcel veľmi rázne upozorniť na dôsledky pašeráctva (najmä na sloniu populáciu). Vo Východnej Afrike sa slony rátajú na desaťtisíce, zatiaľ čo v Západnej Afrike je posledných pár jedincov. V Keni sa situácia zdala byť stabilizovaná, no neutíchajúci dopyt po slonovine na ázijskom trhu neustále pokúša podnikavých pytliakov a pašerákov.

Zhruba v rovnakom čase, keď sme rezerváciu Ol Pejeta navštívili aj my, tam zahynul jeden z hŕstky vzácnych nosorožcov bielych – Max – sirota, ktorú si obľúbili pracovníci/čky a väčšina návštevníkov/čok. Keď ho našli, mal už v tele sedemnásť guliek a odlomené oba kly. Za posledné mesiace sa podobných prípadov objavilo niekoľko. Lokálne médiá volajú po radikálnom riešení zo strany vlády – pytliactvo a pašeráctvo musí byť zastavené. Pracovníci/čky Kenya Wildlife Service a Ol Pejeta conservancy sa dočkali podpory zo strany polície. Pred pár dňami bolo zatknutých trinásť ľudí organizovanej pašeráckej skupiny v Laikipia dištrikte a ich šéf bol pri opakovanom nelegálnom pokuse o pytliactvo zastrelený.

Straty na životoch – u zvierat aj u ľudí

Ktorá poučka z učebnice ekonómie platí v tejto situácii? Kde nie je ponuka, tam nie je dopyt? Alebo kde nie je dopyt, tam nebude ani ponuka? Treba bojovať proti pytliactvu a pašeráctvu na africkom kontinente, zároveň je však potrebné zastaviť čierny obchod, prebiehajúci na ostatných kontinentoch, predovšetkým v Ázii.

Čo vedie Keňanov/ky, aby sa živili takouto nelegálnou činnosťou? Rýchla vidina zisku, alebo skôr celková beznádejná situácia doma? Slabá či skôr žiadna úroda, prirýchly rast cien potravín a prílev utečenecov/kýň v posledných mesiacoch sú veľmi silnou „motiváciou“, ktorá ich ale, samozrejme, neospravedlňuje.

Málokto z nás tuší, že v kenskom Dadaabe sa nachádza najväčší utečenecký tábor sveta (pozostávajúci prevažne z obyvateľov/iek Somálska, utekajúcich pred neutíchajúcimi konfliktmi doma). A že práve tam je niekoľkonásobne prekročená hranica, stanovujúca hladomor; podvýživa detí sa blíži k alarmujúcej hranici päťdesiat percent. V Keni je rozvojová spolupráca, no momentálne najmä humanitárna pomoc veľmi potrebná. Niekoľko miliónov obyvateľov/iek vysiela signály SOS. Aj smerom k nám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?