Cinema Komunisto – partizánske filmy, kinofil Tito a pád Juhoslávie

Autor: Boba Baluchová | 30.11.2011 o 9:30 | (upravené 29.4.2014 o 9:17) Karma článku: 6,02 | Prečítané:  1241x

O krajine, resp. spoločenstve krajín, kam naše rodiny počas socializmu zvykli chodievať na dovolenky, som toho veru veľa nevedela. Všetko, čo treba vedieť o minulosti a kultúre krajiny, etnikami prepletenej (a po desaťročiach násilne porozdeľovanej), sa možno dozvedieť zo srbskej snímky „Cinema Komunisto“.

Leka Konstantinovič 32 rokov zháňal filmy pre svojho prezidenta Josipa Broza Tita a jeho manželku Jovanku – za celé obdobie Titovho vládnutia ich bolo dohromady vyše osem tisíc!Leka Konstantinovič 32 rokov zháňal filmy pre svojho prezidenta Josipa Broza Tita a jeho manželku Jovanku – za celé obdobie Titovho vládnutia ich bolo dohromady vyše osem tisíc!www.cinemakomunisto.com

Srbskú snímku „Cinema Komunisto“ v réžii Mily Turajlič mali nedávno možnosť vidieť diváci a diváčky aj na Slovensku v rámci MFF Bratislava 2011. Profesor Macek by pravdepodobne film zhodnotil jednou vetou: „pre historika filmu – zaujímavá snímka“. A mal by pravdu. Zo srbského dokumentu sa dozvedáme, že maršál Tito bol veľkým fanúšikom filmu a každý rok si stihol pozrieť okolo 270 filmov – za celé obdobie jeho vládnutia ich bolo dohromady vyše osem tisíc!

Tito mal osobného premietača (a zároveň tichého pozorovateľa i neviditeľného svedka politických rokovaní v premietacej sále) – Leku Konstantinoviča. Ten denne po dobu 32 rokov zháňal filmy pre svojho prezidenta Josipa Broza Tita a jeho manželku Jovanku, a viedol si o tom podrobné záznamy. Podľa Lekovej reinterpretácie Titových hodnotení po odpremietaní toho-ktorého filmu sa potom odovzdávali výročné ceny snímkam a ich tvorcom/kyniam na film-festivale v Pule – v symbolickom koloseu (plnom námorníkov v bielych uniformách ako vďačnému a dobre-tlieskajúcemu publiku).

Neďaleko Belehradu vznikli po 2. Svetovej vojne filmové štúdiá Avala Film, ktoré krajinu zásobovali pôvodnými hrdinskými (aj známymi americkými) filmami a nazývali sa aj Hollywoodom Východu. Slávny Richard Burton natáčal v roku 1973 v Juhoslávii film „Sjuteska (Súteska)“, kde stvárnil samotného Tita. Dokonca s ním v súkromí sídla na ostrove Brioni konzultoval scenár. V rokoch 1945 až 2000 sa vyprodukovalo v štúdiách Avala Film – 200 hraných filmov, 400 dokumentov a okolo 120 zahraničných co-produkcií.

Čo podľa vás dokážu urobiť filmári/ky kvôli svojmu filmu? Do povetria vyhodiť naozajstný most? Prečo nie?! Tak tomu bolo počas realizácie filmu „Bitka na rieke Neretva“ v roku 1969 s Francom Nerom či Orsonom Wellesom v hlavných úlohách. Plagát k tejto (na Oscara nominovanej) snímke dokonca navrhol sám Pablo Picasso. Torzo mosta sa neskôr stalo turistickou atrakciou alebo skôr mementom juhoslovanskej kinematografie.

V roku 1980 však Tito zomrel a s ním sa zrútila nielen idealizovaná stabilita filmového priemyslu, ale aj fungovanie celej krajiny. Celé 90-te roky boli poznačené etnickými konfliktmi na Balkáne.

Film „Cinema Komunisto“ ponúka zhustený prehľad filmov, čo sa v tom období točili v bývalej Juhoslávii. Výber ukážok a strihová skladba (výseky z konkrétnych partizánskych filmov zväčša s Batom Živojinovičom v hlavnej úlohe) umne vysvetľovali a ilustrovali dané obdobie, historický background. Občas však autorka zasadila interviewované osobnosti juhoslovanského filmového priemyslu do priestorov obdobia minulého príliš klišéovite a kŕčovite.

Dokument „Cinema Komunisto“ rozhodne treba vidieť! Minimálne pre ego-tripperský výrok Batu Živojinoviča – tváre partizánskeho filmu, ktorý na plátne postrieľal suverénne najviac nemeckých vojakov. Podľa neho zneli Hitlerove posledné slová na smrteľnej posteli asi takto: “Zabite Batu Živojinoviča!” Táto juhoslovanská herecká legenda sa po účinkovaní v troch stovkách hrdinských snímok dala na politiku. Bata dokonca po zatknutí straníckeho kolegu Slobodana Miloševiča kandidoval na prezidenta. Jeho slogan bol veľavravný: „Poznáte ma.“ Bezpochyby ho lepšie spoznáte aj vďaka tejto snímke Mily Turajlič.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?