Istanbul – metropola, ležiaca na dvoch kontinentoch

Autor: Boba Baluchová | 1.12.2011 o 10:40 | (upravené 29.4.2014 o 9:17) Karma článku: 5,21 | Prečítané:  1089x

Istanbul je najväčšie, zároveň najslobodnejšie mesto v rámci Turecka. Isteže sa oplatí navštíviť aj Ankaru, Bursu, Antáliu, Konyu či Izmir, ale tam už pocítite väčší vplyv Islamu, ako v tejto multikuktúrnej metropole.

Turistická metropola je vždy iná ako zvyšok krajiny...Turistická metropola je vždy iná ako zvyšok krajiny...Palo Markovič

Geografická poloha zaručuje úspech

Kto ešte nikdy nenavštívil Áziu, ani Istanbul – môže zabiť dve muchy jednou ranou vďaka návšteve tureckej metropoly s troma menami, a updatenuť svoj status na Facebooku: “Prvý raz v Ázii!” Stačí sa previesť loďkou cez prieliv Bospor a za niekoľko minút ste tam. Presun z Európy do Ázie spozorujete jednoducho – podľa menšieho počtu turistov aj doteriavých predavačov suvenírov (zväčša náramkov s visiacimi modrobielymi očami – predznamenajúcimi štastie).

Keby išlo len o mesto Istanbul (s desiatimi miliónmi obyvateľov/iek a plochou 4-krát väčšou, ako hlavné mesto Slovenska), nie o zvyšok Turecka – nemal by byť problém so začlenením do Európskej únie. Ale turistická metropola je vždy iná ako zvyšok krajiny a preto diskusie o šancách začlenenia sa Turecka do európskeho spoločenstva necháme na hodiny politického zemepisu.

Kultúra, podmienená náboženstvom

Najviac ľudí chce v Istanbule (v minulosti nazývaného aj Konštantínopol a Carihrad) navštíviť ako pamiatku číslo jeden mešitu Haghia Sophia, ktorá dnes neslúži na obradné účely, ale práve ako múzeum. Spirituálny zážitok tam možno nezachytíte, ale na interiérovej výzdobe si môžete všimnúť, ako sa mesto (a ľudia v ňom) menili pod vplyvom islamistického či kresťanského vplyvu.

Ak nechcete platiť desať eúr za vstup, môžete navštíviť inú, modrú mešitu: The Blue Mosque (palác Sultána Ahmeta). Najmä v ranných hodinách – keď ešte priestor nie je zaplnený japonskými turistami s fotoaparátmi, ale sú tam len muži a ženy (vo vyhradenom priestore pre ne) – bez topánok na nohách, so šatkami na hlave, venujúci sa slovám proroka.

Mešity ako významné náboženské, kultúrne a architektonické prvky sú v rámci Istanbulu naozaj na každom kroku. Udrú vám do očí, musíte si ich fotiť. Pre mešitu je typická kopula, predstavujúca pivnicu neba a v každom roku sú vysoké veže – minarety (pripomínajúce rakety). Ak sa vám nechce motať po celom meste, môžete navštíviť turistickú atrakciu MiniTurecko – kde máte modely všetkých pamiatok pohromade na jednom mieste.

Odporúčam absolvovať výlet loďou po Bospore, pijúc voňavý mliečny nápoj (salep) a jediac obrovský sendvič s čerstvo ulovenou a upečenou rybou (samozrejme, aj s kosťami – preto tá veľkosť pečiva). Každých desať minút budete ponúknutí (a to nielen na lodi, ale aj v obchode, na trhu či kdekoľvek inde) pravým tureckým čajom, servírovaným na porcelánovom minitanieriku v sklenenom decovom poháriku, pripomínajúcom banku z hodín chémie, spolu s dvoma kockami cukru. Ak si zažiadate príchuť, dostanete jablkový či pomarančový čaj (krikľavej farby, pripomínajúci zohriaty džús). Ak si chcete domov priniesť nejakú potravinu či pochutinu – môžete to skúsiť práve s týmito farebnými instantnými čajmi.

Zjednávať, kde sa len dá

Trh s koreninami (spice bazaar) je plný nielen tureckých čajov, ale aj exotických korení a “turkish delights” – tureckých sladkých potešení v pravom slova zmysle. Niektorí obchodníci dokonca do výkladov s týmito sladkosťami, ničiacimi náš chrup – tabuľu s názvom: Turkish Viagra. Chuťovo je to lahôdka – pistácie či orechy, zaliate v mede či želé z granátových jabĺk. Ako mäkkší turecký med, no nie taký obyčajný, ako poznáme z našich obchodov.

V každom knižnom sprievodcovi Istanbulom nájdete odporúčanie – navštíviť aj Grand bazaar, no tento priestor je však plný gýčov, pripomínajúci obrovskú tržnicu na Trnavskom mýte či Miletičke (kožené kabáty, tašky a topánky, koberce a vyšívané šatky, kopec zlata a šperkov s drahými kameňmi).

Ak vaši rodinní príslušníci/ky v minulosti navštívili Istanbul – určite vás zásobili množstvom rád – čo v tejto časti Turecka skúsiť, a čo nie. Určite netreba naletieť na tanečné vystúpenia brušných tanečníc či “pravých-nefalšovaných” krútiacich sa dervišov – všetko je to len divadielko s cieľom zarobiť. Možno v meste Konya by ste pochodili lepšie.

V obchodoch a najmä na trhu treba pri kúpe čohokoľvek zjednávať. Niekde už sú obchodníci rozmaznaní bohatými turistami/kami z Ruska či z USA – preto vás odbijú s oznamom: Fixed prices. Ale skúsiť treba – pár tureckých lír možno ušeríte a ochutnáte na ulici ponúkanú šťavu z granátových jabĺk či iného čerstvého ovocia.

Turecké umenie, inšpirované Európou

Veľa o hudobnej, literárnej či filmovej produkcii Turecka nevieme. Z komerčných rádií poznáte jeden hit Tarkana. Netreba zabúdať na tri turecké telenovely (Tisíc a jedna noc, V objatí hodvábu a Sultán), z ktorých najmä tá prvá aj na Slovensku pokorila všetky rekordy v sledovanosti. Onurov plagát kde-tu ešte zazrieť aj v uliciach Istanbulu. Skôr v Európe máme s Istanbulom spojené meno Orhana Pamuka, spisovateľa-postmodernistu a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru.

Hoci sa Fatih Akin narodil už v Nemecku, má tureckých rodičov a vo svojich filmoch sa venuje práve problémom multikulturality, ľudských nedorozumení a dôsledkom migrácie (prevažne z Turecka do Nemecka). V istanbulskom múzeu pre súčasné umenie môžete vidieť priamy (a v minulosti dokonca vládou žiadaný) vplyv európskeho umenia na to turecké – umelci a umelkyne študovali napríklad maľbu (techniku portrétovania) vo Francúzsku. Keď sa pozeráte na vystavované plátna, cítite vplyvy kubizmu či impresionizmu.

Kontrolu pred vstupom do novej budovy s umením však majú zabezpečenú ochrankári/ky lepšie tu, ako v rozľahlom paláci Topkapi spolu s rozkvitnutými záhradami a vyhliadkou na celý Istanbul. Tam veru nový vyrezávaný nožík za sedem lír počas prehliadky na skeneri nepípal. Preto sa streľba šialenca na náhodných turistov/ky spred niekoľkých mesiacov môže zopakovať.

Dobrosrdeční ľudia v každom dome

Doteraz som v žiadnom veľkomeste nevidela ešte most v centre mesta – preplnený stovkami mužov s udicami a kýblikmi, tráviacich deň i noc lovením rýb (pre vlastnú potrebu i pre miestne reštaurácie). Tak fotogenické miesto, plné nielen kamennej stavby, ale aj ľudského života – ako práve na Galata moste, nájdete málokde. Treba sa po ňom prejsť aspoň raz denne. Napríklad počas presunu za nakupovaním na slávnej Istiklal street, podobnej viedenskej MariaHilfer strasse.

Počas nášho študijno-pracovného pobytu bola na pláne aj návšteva “tradičnej” tureckej rodiny, aby sme lepšie chápali ich hodnoty, pohostinnosť, previazanie na náboženstvo, obrad sobáša a výchovy slušného počtu detí. Nakoniec sa však z jednoduchej rodiny (v prípade mojej pracovnej skupinky) vykľula verejne-uznávaná a myšlienkami otvorenejšia rodina Erdimovcov – kde otec pracuje ako poradca starostu Istanbulu a matka je psychologická konzultantka s vlastnou TV šou. Ich názory (aj ich šiestich detí) boli veľmi kultivované a akoby viac európske – svojim potomkom nechcú zasahovať do výberu budúceho povolania, ani do voľby životného partnera/ky. Ich dobrosrdečnosť sa nedá slovami opísať (možno len nejakou tradičnou piesňou na husliach, ručne vyrobeným náhrdelníkom, či geniálnym vegetariánskym jedlom). Do roka a do dňa by som si cestu do multikultúrneho Istanbulu rada zopakovala – ale namiesto usneženého zimného mesiaca by som prijala letnú sezónu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?