Banksyho film – o recyklácii (v) spoločnosti

Autor: Boba Baluchová | 17.7.2012 o 9:09 | (upravené 17.7.2012 o 10:27) Karma článku: 6,26 | Prečítané:  597x

Poďte si dnes večer do Letného kina SNG pozrieť ukážku toho, ako sa recyklačný pop-art stáva základom pre ďalšiu recykláciu - čosi nové: z campbellovskej plechovky Andyho Warhola vzniká sprej a visí na stenách v sériách; z warholovských známych marilyniek vznikajú iné, viac súčasné celebrity. Možno toto označovať za neo či post pop-art? V Banskyho filme „Exit Through The Gift Shop" možno nájdete odpoveď (aj keď tých otázok bude určite viac, ako odpovedí)

Hneď, ako sa pustíte do sledovania Banksyho filmu, začnete sa automaticky pýtať (a rozuzlenie sa neobjaví, skôr zauzlenie): aká je/bola história street-artu? (zaznamenanie toho typu umenia, ktorý je dnes na chodníku či stene, no zajtra tam už byť nemusí); kto je Banksy (a prečo skrýva svoju identitu? Nefunguje pod touto, dnes už obchodnou a dobre predávanou značkou, viac umelcov?); aký je vzťah medzi Misterom BrainWashom a Banksym (ako sa s týmto, povedzme, alter egom funguje?)?; čo sa dnes považuje za umenie a čo už nie?;  nakoľko ovplyvňujú tvorbu a slávu umelca ako Banksyho médiá (a marketing)?; nakoľko sme ochotní pristúpiť na Banksyho hru a baviť sa na ponúkanej mystifikácii?

 

Prečo je Banksy slávny?

Väčšina postáv v tomto filme je reálna (konkrétni street-artisti v Británii, Francii a USA naozaj existujú a tvoria), a majú archívy s páskami, kde sa nachádzajú unikátne záznamy z ich nočných výjazdov a výlepov. Francúz Thierry (neskôr Mister BrainWash) je azda jediná vymyslená postava. Aj keď vlastne ide o Banksyho alter ego. Veď aj on sa v súčasnosti musí vysporiadavať so svojím vlastným osudom. Možno hľadal odpoveď na otázku, prečo je práve on slávny - čo je toho príčinou.

V prvom rade je to film o street-arte, v druhom rade je to film o spoločnosti (a o nás ako príjemcoch a konzumentoch - nielen umenia, ale akýchkoľvek typov masmediálnych produktov). Tvorca filmu chcel, či musel otvoriť diskusiu a otvorene sa spýtať - čo je to vlastne umenie, a kto sa môže nazývať umelcom (a či je to vôbec dôležité). Je to neustála otázka, no v novom kontexte. Treba totiž poznamenať, že sa bezpochyby zmenila povaha a prístup ľudí k street artu - keď sa z ulíc dostal do galérií a aukčných siení.

Film je spojením reálnych dokumentárnych alebo dokumentačných záznamov, a zároveň je kombinovaný s fikciou. Automaticky v nás opakuje otázku (veď celá Banksyho snímka je plná otázok) - čo teda predstavuje film. Realitu? Nakoľko film zastupuje realitu? Odpoveď môže byť takáto: divák sa rozhodne. Buď si adresát mávne rukou, a povie - že všetko bolo vymyslené, alebo ho vytrheneme zo stereotypu a zistíme - že on dokáže rozoznať - čo konkrétne bolo zmanipulované a fikčne upravené, dotvorené, a čo sa zakladá na realite.

U hraného filmu si automaticky uvedomíme, že ide o fikciu a nemusíme sa báť o následky (či Thierryho zatknú, ako dopadne jeho megalomanská výstava atď.). V rámci dokumentárneho filmu je identifikácia s hlavnou postavou a príbehovosťou pridanou hodnotou pre divácku obec. Ak tomu pridáme aristotelovské zápletky (zlomená noha, naháňačka v Disneylande), elementy hraného filmu - priláka to väčšie publikum do kinosály (aj do letného kina) či pred televízor. Ide o falzifikáciu reality, lebo sa vo filme pracuje s upravenými reálnymi záznamami tak, aby zapadli do príbehu. Paradoxne ten svet divácky je v súčasnosti ochotný tolerovať takúto falzifikáciu, lebo sa s ňou denne stretáva na každom kroku - médiá sú plné úprav, strihov a retuší; bulvár chŕli vymyslené články o pseudocelebritách. Nik sa nepohoršuje nad tým, že film, čo sa vydáva za dokument, je z polovice podvrh.

 

Pristúpiť na hru s režisérom

Zaujať divácku obec je najjednoduchšie, keď vytvoríte príbeh a reálnu postavu, s ktorou sa dá stotožniť (klasický filmársky trik, resp. pravidlo aj v spravodajstve či publicistike). Prirodzene totiž zemotívnieme, keď sa dozvedáme, čo je príčinou neustáleho filmovania a dostávania sa bližšie k ľuďom u hlavnej postavy filmu „Exit Through The Gift Shop" - Thierryho (smrť jeho matky v útlom veku). Automaticky potom chápeme a schvaľujeme jeho pohnútku.

Takýmto filmom sa hovorí ,,mockumentary", keď sa autor (zväčša i hlavná postava) hrá hru s diváckou obcou a objektivita rozprávania nie je dôležitá - interpretácia je nejednoznačná, no stierajú sa zreteľne hranice medzi hraným a dokumentárnym filmom. V rámci tohto žánru Michael Moore zďaleka nebol prvý. V istom zmysle mi Banksyho film pripomenul iný film (Český sen) - v rovine umenia ako konzumného produktu. Keď vidíme celebrity, čakania v radoch, všetok ten hype okolo „udalosti roka" (noviny s titulkou, rozhovory s hviezdou)... Tu sa človek bez minulosti stáva zo dňa na deň hviezda - keďže svoje „umenie" prezentuje v takom priestore a takom rozmere, aký si ani kolektívna výstava nedovolí. Prekvapuje nás, že ľudia sú ochotní si nechať vymyť mozog a ísť podporiť i kúpiť čosi podobne rýchlokvasené?

Otázky sa vzďalujú od filmu a prenášajú sa do našich hláv. Umenie, ktoré bolo predstavené vo filme, bolo čistou recykláciou. Ľudia si ju boli ochotní kúpiť, lebo všetko sa deje v rámci recyklácie - nič nie je naozaj nové (všetci sme pristúpili na hru a sila médií nás vo výbere ovplyvnila)...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?