Napriek kritike Summitu Rio 20+

Autor: Boba Baluchová | 18.11.2012 o 21:50 | (upravené 19.11.2012 o 13:22) Karma článku: 9,87 | Prečítané:  475x

Výsledky júnového Summitu Rio 20+ (konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji) môžu byť na prvý pohľad nejasné a verejnosti nedostatočne odprezentované. No už to, že dokážeme posadiť za jeden okrúhly stôl kľúčových hráčov a zaktivizovať ich do spoločnej diskusie o budúcnosti našej planéty - môže viesť k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov v globálnom meradle. Otázka je - koľko času ešte potrebujeme na to, aby sa diskusie „od stola" preniesli konečne aj do praxe...

 

Dnes som dostala otázku (klasické „food for thought") od svojich zahraničných kolegov: Čo si myslím: aký dosah na naše konanie a rozhodovacie procesy (jednotlivcov, jednotlivkýň i celých vlád) majú konferencie OSN? Čo si myslím o vplyve júnového Summitu Rio 20+ - konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji, na ktorej sa zišli zástupcovia a zástupkyne zo 103 krajín? Reakcie môžu byť rôzne, záleží od uhla pohľadu. Namiesto odpovedí, resp. solu s nimi sa však vynárali ďalšie a ďalšie otázky.

Možno hovoriť o zásadnom „slow burn" efekte v tom, že ak dokážeme posadiť za jeden okrúhly stôl všetkých veľkých hráčov a zaktivizovať ich do spoločnej diskusie o globálnych otázkach - môže to viesť k dosiahnutiu výsledkov v celosvetovom meradle. Len všetko si vyžaduje čas. Otázka je, koľko času na premýšľanie, neustále stretávanie sa a disktutovanie ešte máme... Dôsledky zmeny klímy viac prehliadať nemožno a snaha o trvalo udržateľný rozvoj nie je prázdna fráza (ako by si mnohí mohli myslieť) - dobre vyzerajúca v kolonkách v rámci žiadostí o finančnú podporu od konkrétnej grantovej agentúry.

 

Chýbajú skutoční globálni lídri a líderky?

 

Pred niekoľkými mesiacmi som pripravovala rozhovor s profesorom Mikulášom Hubom. Keďže on sám sa osobne na brazílskom Summite o budúcnosti našej planéty pred 20 rokmi zúčastnil, chcela som vedieť - ako sa odvtedy situácia vyvinula, čo sa vlastne zmenilo (a či vôbec). Podľa neho sa „situácia vo väčšine ukazovateľoch viac zhoršila, ako zlepšila. Čo je možno najhoršie, a dokazujú to aj výsledky Summitu Rio 20+: schopnosť svetového spoločenstva dohodnúť sa na spoločných riešeniach je, zdá sa, ešte nižšia, než ako bola v čase Summitu Zeme v Riu pred 20 rokmi." Možno s ním súhlasiť aj v tom, že každý máme stále väčšie nároky a stále menej ochoty podeliť sa s tým, čo máme, aj s ostatnými: „Platí to o jednotlivcoch i štátoch.  Navyše, akútne chýbajú skutoční globálni lídri, dôveryhodné autority ako Matka Tereza, Albert Schweitzera či Václav Havel..."

Keď som si robila monitoring slovenských médií, koľko sa toho vlastne u nás uverejnilo o priebehu a najmä výsledku konferencie Rio+20, bolo toho žalostne málo. Narazila som na správu z TASR, ktorú prebral denník SME, kde sa uvádza: "výsledok konferencie Rio+20 sa už vopred oslavoval, alebo rozhorčene kritizoval. Niektorí hovorili o úspechu, iní o stroskotaní podujatia. Brazílska prezidentka Dilma Rousseffová vyslovila názor, že historický summit bude úspešným. Organizácie na ochranu prírody však uviedli, že pripravené závery sú chabé a bez dosiahnutia pokroku v tom, čo vlády sľúbili pred dvoma desaťročiami. Mnohí účastníci konferencie mali dojem, že summit o trvalo udržateľnom rozvoji sa v Riu vlastne skončil ešte predtým, ako sa začal." Ako sa k výsledkom konferencie postavila slovenská vláda a o čom referovala slovenská delegácia?

 

Povedomie slovenskej verejnosti o Summite Rio 20+

 

Spomínaný profesor Mikuláš Huba, ktorý je momentálne aj poslanec NR SR a predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, bol iniciátorom a hlavným organizátorom podujatia v slovenskom parlamente - ešte pred samotným začiatkom Summitu Rio+20 (šlo o pracovné stretnutie k Svetovému dňu životného prostredia).

Šlo vlastne o reakciu na celkový nedostatok záujmu Slovenska o summit Rio+20. Nik netušil (a stále netuší), v akom počte a zložení sa ho zúčastnila slovenská delegácia. Mala na ňom Národná rada SR adekvátne zastúpenie? Mala by vláda do delegácie prizývať aj zástupcov a zástupkyne tretieho sektora? Akú výpovednú hodnotu a záväzok pre implementáciu do praxe môže summit mať, ak sú naň vyslaní pracovníci a pracovníčky Ministerstva životného prostredia SR, ktorí tam už o štyri roky (nie o dvadsať rokov) sedieť nemusia? Lebo ako to u nás býva zvykom - po každých parlamentných voľbách sa vymieňajú celé osadenstvá klúčových štáttnych inštitúcií (a nevravme si, že nie). Nakolko Vláda SR pri tvorbe pozičného stanoviska SR na Summit v Riu zohľadnila názory a odporúčania odbornej verejnosti, ľudí z akademickej obce? Tých otázok je oveľa viac, už len ponachádzať odpovede.

Jedno je isté: 20 rokov po pamätnom Summite Zeme, sa v Rio de Janeiro uskutočnil ďalší samit - Summit o trvalo udržateľnom rozvoji Rio+20. Účasť najvyšších predstaviteľov členských štátov OSN, vrátane kľúčových svetových lídrov je vždy dôležitá. No zaväzuje ich to k niečomu? Zaväzuje to nás k niečomu? Naplnili sme dostatočne zaväzky spred 20 rokov? Či sme prepásli jedinečnú šancu a musíme si počkat ďalších 20 rokov do ďalšieho podobne významného stretnutia? Dostatok „food for thoughts" pre dnešok?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?