Predvolebná Keňa: keď 42 ministerstiev nemusí stačiť

Autor: Boba Baluchová | 28.2.2013 o 7:00 | Karma článku: 9,16 | Prečítané:  1047x

O niekoľko dní sa azda v Keni rozhodne, kto nahradí v prezidentskom kresle Mwaia Kibakiho, aktívneho v politike presne 50 rokov. Najbližšie k úspechu sú traja kandidáti - muži, členovia podivných politických koalícií, naviac synovia niekdajších kenských vysokých vládnych predstaviteľov, prominentov. Kto je v hre o moc? V čom (okrem počtu ministerstiev) sa prejaví zdieľanie, resp. prerozdelenie moci?

 

Dňa 4. marca 2013 sa uskutočnia v Keni voľby - prvé podľa novej ústavy (predloženej v roku 2010) a pod dohľadom nezávislej volebnej komisie (IEBC). Pôjde predovšetkým o voľbu prezidenta, ale zároveň aj o voľbu v ďalších piatich „kategóriách" (senátorov, guvernérov jednotlivých krajov, členov parlamentu a ďalších zástupcov, dokonca zástupkýň ľudu).

Zaujímaví sú nielen samotní prezidentskí kandidáti (ide v drvivej väčšine mužov a v rámci preferencií najmä o synov otcov, ktorí v minulosti výrazne ovplyvňovali politiku tejto východoafrickej krajiny), ale aj koalície - ktoré pre účel úspechu vo voľbách vytvorili. Reč je o trojici: Premiér Raila Odinga, zástupca premiéra a minister financií Uhuru Kenyatta a bývalý šéf miestnej samosprávy Musalia Mudavadi a koalíciách: reformy a demokracie, jubilea či mieru.

V jednotlivých skratkách politických strán je ťažké sa vyznať, ale zjavne to kenským voličom a voličkám neprekáža. Dôležité sú počas kampane farby (a to nielen masívna odingovská oranžová a UhuRuto-červená) - na tričkách, šiltovkách, letákoch a bilbordoch aj v tej najzapadnutejšej dedinke.

 

Odingovi ľudia - pôvodcovia povolebného násilia

Pre Railu Odingu je toto už tretí pokus o prezidentské kreslo, pričom jeho otec Jaramogi Oginga Odinga sa neúspešne pokúšal o to isté v roku 1992 a bol tvárou kenskej opozície takmer 40 rokov.

Raila Odinga vedie stranu Orange democratic movement (ODM) a v roku 2007 takmer vyhral prezidentské voľby. Jeho vstúpenci (väčšinou z komunít Luo a Kalenjin) sú dodnes presvedčení, že Odinga bol v súboji úspešnejší ako jeho súper Mwai Kibaki (z Kikuyu komunity). Práve preto sa aj po vyhlásení výsledkov viedli niekoľkotýždňové nepokoje v krajine (v nairobskom slume, v Odingovom rodnom kraji Nyanza, v dištriktoch Laikipia, Mt. Elgon, v provincii Rift Valley atď.), ktoré viedli k tisícke úmrtí a stovkám tisícom útekov, masívnemu vnútornému presídľovaniu ľudí (IDP). Jednou z najsmutnejších tragédií bolo zabitie desiatok neozbrojených civilistov v eldoretskom kostole - presne na Nový rok.

Momentálne sa ODM ako časť Koalície pre reformy a demokraciu (CORD - spolu s Ford-Kenya, WDP a ďalšími malými stranami) snaží masívnou kampaňou o víťazstvo - aspoň dotretice pre Odingu mladšieho (hoci už mladým vôbec nie je, má 68 rokov).

 

Kontroverzná „aliancia obvinených"

Jubilejná Aliancia dáva dohromady mladé a kvôli svojim lídrom veľmi kontroverzné strany - The national alliance (TNA), United republican party (URP). Prvú z nich totiž vedie bohatý prominent Uhuru Kenyatta (syn „otca Kene", prvého prezidenta nezávislej Kenskej republiky: Jomo Kenyatta), druhú zasa bývalý minister školstva William Ruto. Obvinenia za zločiny proti ľudskosti (práve z obdobia povolebných nepokojov z prelomu rokov 2007-2008) tejto dvojice vedú až do Hágu pred Medzinárodný trestný súd (ICC).

Títo muži tvrdia, že „majú čísla na svojej strane" (pre široké podchytenie etnických skupín v krajine). Sú si istí víťazstvom v až 28 vyšších územných celkoch (pričom podľa novej ústavy stačí na 51-percentné víťazstvo už v prvom kole: úspech v 24 regiónoch). Či sa UhuRuto dvojka objaví na súde aj po prípadnom úspechu v týchto voľbách, alebo budú obvinenia vymazané pre momentálne spojenectvo (a nedostatočné preukázanie viny), je otázne.

 

Tretia sila vo volebnom kolotoči

Tretím silným hráčom v snahe nahradiť Kibakiho je Mierová koalícia (Amani coallition) na čele s Wycliffe Mudavadim zo Zjednoteného demokratického frontu (UDF), Eugene Wamalwaom z New Ford Kenya a s Gideonom Moiom (za stranu Kenya African National Union, KANU) - synom bývalého prezidenta Daniela arap Moia.

Práve Mudavadi (niekdajší zástupca Odingu) svojím vstupom na scénu poriadne zamiešal volebnými odhadmi a zjavne odoberie časť hlasov Odingovej Koalícii pre reformy a demokraciu (výhru má istú minimálne vo svojom regióne - v Západnej Keni).

Treba spomenúť ešte dve mená, ktoré v tohtoročných voľbách síce majú minimálnu šancu na úspech, no počuť o nich ešte určite bude. Ide o mladými ľuďmi obľúbeného Petra Kennetha z Eagle koalície a advokátku, bývalú ministerku spravodlivosti a jedinú ženskú prezidentskú kandidátku (za Narc-Kenya): Marthu Karua.

 

Obavy z opakovaného povolebného násilia

Násilie a nepokoje (ktoré médiá označovali za „kmeňové"), ktoré sa objavili po oznámení výsledkov prezidentských volieb v roku 2007, boli medzinárodným šokom. Keňa bola totiž dlhodobo považovaná za jednu z tých stabilnejších krajín na africkom kontinente. Situácia spred piatich rokov sa však môže napriek zvýšenému povedomiu/edukácii a prevencii zopakovať (pred pár mesiacmi sa totiž opäť objavili v médiách zmienky o násilí - v Garisse blízko somálskych hraníc, tiež na pobreží: napríklad v Mombase, či v delte rieky Tana).

Boje, pri ktorých prišlo na prelome rokov 2007-2008 o život viac ako 1 200 ľudí a násilne bolo premiestnených viac ako 300 000 kenských občanov a občianok, sa podľa mnohých analytikov dali predpokladať. Bola len otázka času, kedy časovaná bomba, ako reakcia na dlhodobé ekonomické prehmaty, sociálne nerovnosti a extrémnu korupciu na všetkých úrovniach spravovaniach krajiny (ako v časoch britského kolonializmu, tak aj po získaní nezávislosti) vybuchne.

 

Miesto pre nové ministerstvá?

Pred piatimi rokmi bola situácia po dvoch mesiacoch násilia „upokojená" (na zásah Kibakiho, ale aj na odporúčanie generálneho sekretára OSN Kofiho Annana). Obyčajným ľuďom i prominentom mala zalepiť oči  takzvaná dohoda o zdieľaní moci: National Accord and Reconciliation Act a vklad všetkých etnických skupín do vlády (proporčne podľa zastúpenia v obyvateľstve). Kibaki sa stal prezidentom, Odinga premiérom, a obe strany si podelili početné novovyniknuté ministerstvá s podivnými názvami i náplňou práce.

Koaličná vláda mala byť riešením nespokojnosti kenských ľudí. Aby bol vlk sýty aj ovca celá, od roku 2008 v Keni funguje 42 ministerstiev a 52 pomocných ministerstiev (rozhodených medzi Kibakiho a Odingových ľudí). Pričom by ich úplne stačilo štrnásť! Ako bude vyzerať ďalšie, azda pokojnejšie prerozdelenie moci (nie medzi dve, ale možno až tri strany) po týchto voľbách, bude zrejmé v marci (v prípade nutnosti druhého kola volieb - koncom jari).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?