Horiaci ker zaťal do živého a osviežil pamäť dvoch národov

Autor: Boba Baluchová | 3.3.2013 o 20:07 | (upravené 29.4.2014 o 9:20) Karma článku: 9,47 | Prečítané:  1627x

Keby som mala napísať komentár k trojdielnej TV-sérii “Horiaci ker” (na stránkach ČSFD alebo IMDB), asi by to bolo čosi v štýle jednoduchej ďakovačky. Režisérke tohto diela, Agnieszke Holland, za talent, svojskú formu a nadhľad pri spracovaní tak bolestnej histórie, akou upálenie Jana Palacha bolo. Už len pre týchto 240 minút, presne namierených do stredu ľudského srdca, svedomia aj pamäte, sa oplatí občas pozerať televíziu (a priplatiť si v balíku služieb za stanicu HBO).

Svetoznámu filmárku poľského pôvodu, predstaviteľku poľskej "novej vlny", ktorá v 60. rokoch študovala na pražskej FAMU, slovenská verejnosť pozná najmä ako režisérku veľkofilmu „Jánošík. Pravdivá história". Ten film nemá príliš pozitívne kritiky, no už tam sa Hollandová stretla so svojimi neskoršími spolupracovníkmi: uznávaným kameramanom Martinom Štrbom a obsadzovanou herečkou Táňou Pauhofovou.

Jej posledný film „V temnote" bol pred rokom novinovaný na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Priaznivci kvalitných televíznych seriálov zbystrili pozornosť pri jej mene už pred pár rokmi. Pre spoločnosť HBO totiž pracovala na niekoľkých častiach TV-seriálov: „The Wire" (o neduhoch amerického veľkomesta Baltimore: o pašovaní drog, byrokracii v štátnych inštitúciách, nefungovaní školského systému a manipulácii médiami) a "Treme" (o osudoch obyvateľov, džezových hudobníkov v New Orleans - po spamätávaní sa a odstraňovaní dôsledkov ničivého hurikánu Katrina).

 

Pravda a spravodlivosť nadovšetko

Stanica HBO sa pred rokom odhodlala pre náročný a odvážny projekt - ponúknuť diváckej obci detailnú sondu spoločensko-politickej klímy po príchode varšavských vojsk na územie Československa. V trojdielnom seriále (ktorý sa na festivale v Rotterdame výnimočne premietal aj ako štvorhodinový film) máme možnosť prežiť spolu s hlavnými postavami dramatické udalosti, ktoré nasledovali po upálení sa študenta Jana Palacha - horiacej pochodne číslo 1 na Václavskom námestí v januári 1969 (ako protest proti okupácii).

Všadeprítomné intrigy a strach, kádrové posudzovanie na pracoviskách, udeľovanie čiernych dudiek „režimu-nepohodlným" ľuďom a ničenie životov „protištátnym živlom" - takto možno stručne opísať obdobie, do ktorého bola zatiahnutá aj rodina nebohého Jana Palacha aj právničky Dagmar Burešovej, ktorá chcela pred zmanipulovaným súdom očistiť česť mladého človeka, ktorý na protest proti príchodu „spojeneckých" vojsk obetoval svoj život.

Štátna bezpečnosť držala obyčajných ľudí v strachu a v pasci, prinútila ich k spolupráci (aby donášali na svojich spolupracovníkov, spolužiakov, blízkych). Bol to útok na ľudskú dôstojnosť, na ktorý treba neustále poukazovať - lebo naše dva národy: Česko i Slovensko majú možno krátku pamäť a história sa môže zopakovať (populistov a manipulátorov je nablízku stále dosť). Táto skľučujúca dráma bez happy-endu - nech je nám ukážkovou lekciou, rozpamätaním sa i výstrahou...

 

Pád režimu až o dvadsať rokov neskôr

Našťastie sa predsa len našli i takí, ktorí sa nenechali komunistickými stratégiami, nariadeniami z Moskvy (ŠtB a KGB praktikami) zastrašiť. Študent Jan Palach (a jeho príbuzní), ďalší seba-upálení mladí ľudia v celej Európe (o ktorých vlastne dodnes veľa nevieme), právnička JUDr. Dagmar Burešová či študentský aktivista Ondřej Trávniček určite patrili medzi nich.

Pri príležitosti 20. výročia tragickej smrti Jana Palacha vyšli ľudia v Prahe masívne do ulíc, aby sa pokúsili bojovať proti neslobode a praktikám komunistického režimu. Až v roku 1989 sa úsilie mladých ľudí, ktorí pre svoju pravdu a spravodlivosť obetovali svoju kariéru, rodinu a pokojný život, premenilo v pád železnej opony. Ako však vieme, Palach, ale ani Trávniček sa toho nedožili. Dagmar Burešová, ktorá obhajovala disidentov a nespravodlivo obvinených ľudí v minulom režime, sa po novembrovej revolúcii stala Ministerkou spravodlivosti.

Keď dopozeráte každý z troch dielov drámy „Horiaci ker", zmocňujú sa vás nepríjemné pocity - strachu, vnútornej bolesti, beznádeje. Ale aj hnevu. Možno preto, že je to príbeh o našej krajine/krajinách a o ľuďoch (tých dobrých - nenápadných hrdinoch, ale aj tých zlých - nápomocných režimu), ktorí dodnes žijú medzi nami. Keď vidíte, ako pracovníci ŠtB privádzajú matku Jana Palacha do stavu šialenstva, keď dehonestujú v médiách jeho seba-obetovanie a keď nakoniec premiestnia jeho hrob - kypíte emóciami, a prajete si, aby sa nič podobné už nikdy nezopakovalo.

 

Hlavná postava príbehu o Palachovi nie je Palach

Režisérka Hollandová zažila obdobie normalizácie na vlastnej koži a vo svojej tvorbe celý život pátra po dôvode - prečo niektorí ľudia idú proti prúdu, kde sa v nich berie tá odvaha, odovzdanie. Vďaka jej spracovaniu látky pre drámu „Horiaci ker" máme možnosť presne vidieť s)kryté mechanizmy bývalého režimu, hoci sme v 60. rokoch ešte neboli na svete (tak ako scenárista Štepán Hulík, ktorý priniesol dokonalo naštudovanú tému a pripravený scenár Hollandovej do Varšavy). A máme možnosť vidieť aj novodobých hrdinov, vďaka ktorým dnes žijeme tak, ako žijeme - môžeme nahlas hovoriť a písať (o tom, čo nás trápi), môžeme sa pred obvineniami brániť, môžeme slobodne študovať a presúvať sa z miesta na miesto... Jan Palach symbolizuje ker, ktorý horel, ale nezhorel.

Hlavnou postavou celého deja mini-série „Horiaci ker" je advokátka Dagmar Burešová (stvárnila ju Táňa Pauhofová), nie Jan Palach - ako by si mnohí mohli myslieť. Práve Burešová sa ako jediná mala odvahu postaviť na stranu Palachovej matky, keď komunistický poslanec Vilém Nový verejne pošpinil jeho meno (znevážil význam jeho činu) za cenu straty jej osobnej slobody (bola zastrašovaná, manžel bol prepustený z práce, pred domom stála hliadka ŠtB).

 

Horiaci ker zaťal do živého

Dráma je dokonalá nielen po obsahovej, ale aj po formálnej stránke - popri réžii a scenári treba určite spomenúť dômyselnú kameru i hudbu. A, samozrejme, herecké výkony - všetky do jedného, či už ide o hlavnú postavu, vedľajšie postavy, či len malé epizódne úlohy. Táňa Pauhofová, Jaroslava Pokorná, Petr Stach, Igor Bareš, Ivan Trojan, Jan Budař, Ondřej Malý, Miroslav Krobot, Taťjana Medvecká atď. atď.

Stanica HBO urobila veľký krok v ústrety slovenskému a českému publiku (nielen spracovaním tak neľahkej látky či sprístupnením prvej časti seriálu zadarmo na internete). Je to nádej kvalitnej televíznej tvorby pre náročnú divácku obec. Horiaci ker, Hořící keř, Burning bush možno považovať právom za to najlepšie, čo sa v rámci domácej kinematografie od revolúcie nakrútilo. Nejde o dokument, ale hraný trojdielny TV film, založený však na skutočnej histórii a reálnych osudoch ľudí. Jan Hřebejk počas Cien českej filmovej kritiky vyhlásil, že táto dráma „Horiaci ker" strčí všetky české filmy do vrecka. Nedá sa s ním nesúhlasiť, vystihol to presne.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?