Kto si ešte pamätá, ako sme: jedli varený špenát bez chuti; pili cviklovú šťavu zo zaváraninovej fľaše; pchali si štyri fluorované tabletky do desiaty; či prehĺtali povinné lyžičky rybieho tuku (a okamžite strúhali grimasu)? Poslúchali sme starších a bez odvrávania prijímali do tela potrebné vitamíny či minerály bez vysvetlenia.
To isté bolo s očkovaniami, každomesačnými injekciami pendepon či ampicilínom pri každom náznaku choroby. Lebo tak sa to patrí, tak nám to v rámci prevencie a praxe nakázali školské lekárky... Takto sa mi do spomienok vryli spomínané situácie z Československa spred 25 rokov. Dnes je všetko inak, ale trápia nás podobné problémy. Viac ako 40 % svetovej populácie trpí zbytočnými ochoreniami pre nedostatok minerálov a stopových prvkov v potrave, vrátane vitamínu A, železa, jódu, zinku. Aká je teda situácia v Keni - vo východoafrickej krajine, kde práve pôsobím?
Zomierať zbytočne na celkom bežné ochorenia
Štatistiky nie sú stopercentné, ale okolo 6 % kenského obyvateľstva je nakazených vírusom HIV alebo trpí ochorením AIDS. Ľudia tu však umierajú na „bežnejšie" ochorenia (bakteriálne hnačky, brušný týfus, hepatitídu). A to ešte treba spomenúť maláriu, ktorá Keňu netrápi tak výrazne, ako okolité štáty, no je takisto prítomná - najmä v pobrežnej oblasti.
Prípad štvrorročnej Aminy, ktorá (pre ješitnosť majiteľa domu, v ktorom s mamou a babkou bývajú) trpí zbytočne maláriou 4-krát do roka, nie je ojedinelý. Pritom niekedy naozaj pre prevenciu, liečbu či záchranu detského života stačí málo - aspoň jedného osvieteného dospelého v okolí (zodpovednú matku, aktívneho lídra komunity či komunitného zdravotníckeho pracovníka v teréne).
Všeobecná dostupnosť zdravotnej starostlivosti, politika sociálneho zabezpečenia či poistenia je v Keni stále hudbou budúcnosti. Kontaminovaná voda, nedostatočná hygiena, znečistené ovzdušie i pôda - to všetko patrí k deformovanému životnému prostrediu dieťaťa, ale aj jeho rodičov. Situácia sa tak skoro nezlepší ani po nástupe novej vlády.
Šedý zákal či rázštep pery - v Keni doživotná trauma
V pobrežnej oblasti okrem ľudí z renomovaných mimovládok a nadnárodných rozvojových programov (World Food Program, Mercy USA, Red Cross, UNICEF) stretnete aj lekárov-solitérov, ktorí robia v regióne neuveriteľne záslužnú prácu. Bez daných (nie vždy náročných chirurgických) zákrokov by ostali navždy domáci diskriminovaní a vylúčení z normálneho (rodinného i pracovného) života.
Luxemburgský ortopéd Stan Kinsch cez organizáciu 4aSmile operuje stovkám detí i dospelých v niekoľkých regiónoch Kene rázštepy pery a podnebia, odstraňuje jazvy po popáleninách z kamenných piecok, dáva dohromady polámané končatiny (vďaka darom z Európy, teda bez poplatkov pre lokálnych pacientov). V podobnom duchu funguje aj organizácia Eyes for East Africa očnej lekárky Helen Roberts z Británie, ktorá odstraňuje tisíckam ľudí ročne šedý zákal a ďalšie očné problémy. Nie všetci však tušia, že keby dieťa v prvých piatich rokoch života dostávalo raz za pol roka jednu jedinú tabletku vitamínu A (retinal), nebolo by toľko operácií poškodených očí potreba.
Jednou z možností, ako upozorniť na problémy nedostatočne kvalitnej stravy a distribuovať v teréne spomínaný vitamín A, je celonárodné podujatie 'Malezi Bora' (v svahilčine čosi ako správny vývin dieťaťa, starostlivosť o dieťa), iniciované kenským ministerstvom zdravotníctva a niekoľkými mimovládkami. Počas dvoch májových týždňov bol aj slovenský tím terénnych pracovníkov Trnavskej univerzity, koordinujúci anti-malnutričný program v regióne Kwale, ako aj tímy komunitných zdravotníckych pracovníkov i pracovníčok z tejto pobrežnej oblasti súčasťou tejto dôležitej udalosti.
Distribuovať potrebný Vitamín A dvakrát do roka
Podľa správy UNICEF sa odhaduje, že viac ako 23 000 úmrtí detí je spojených so zvýšenou zraniteľnosťou voči infekciám, spôsobeným práve nedostatkom vitamínu A. V Keni trpí vyše 70 % detí vo veku od šiestich mesiacov do piatich rokov výrazným deficitom vitamínu A, takže sa vyvíjajú a rastú v najdôležitejšom období života so zníženou imunitou. Sú vystavené ochoreniam, ktoré na Slovensku nemusia byť smrteľné, no v Keni áno.
Čo vlastne vieme o vitamíne A? Jedna z jeho foriem (retinal) je súčasťou pigmentu v sietnici oka. Nedostatok vitamínu A vedie k šeroslepote a ďalším poškodeniam oka. Tento vitamín je absolútne nevyhnutný, a to nielen pre dobrý zrak a imunitný systém už narodených detí, ale aj pre správny vývin plodu. Komunitné zdravotnícke pracovníčky často prízvukujú matkám, ktoré sa živia poľnohospodárstvom (teda vedia si niektoré plodiny dopestovať), aby sa sústredili na „žlté a oranžové ovocie, ako aj tmavo-zelenú listovú zeleninu". Takáto rada edukovanej dospelej ženy inej žene-rovesníčke z rovnakého kmeňa či komunity je na nezaplatenie!
Keďže podvýživené deti, ako aj ostatné deti do šiestich rokov potrebujú získať potrebnú dávku vitamínu A v podobe jednej malej tablety raz za šesť mesiacov, je aj 'Malezi Bora' kampaň (zameraná predovšetkým na distribúciu vitamínu A) strategicky organizovaná v Keni dvakrát ročne (v máji a novembri).
V Keni je dokonca možné nájsť aj s úspešné pokusy o fortifikáciu - obohacovanie potravín o potrebné vitamíny či minerály. Tak, ako na Slovensku konzumujeme soľ obohatenú o jód, tak sa niektoré firmy snažia obohacovať cukor o vitamín A. Azda už štatistiky, vyčíslujúce úmrtia detí do päť rokov, budú už o pár rokov menej skľučujúce (a aspoň jeden z Miléniových rozvojových cieľov, konkrétne cieľ číslo 4: Znížiť detskú úmrtnosť, bude naplnený).
