reklama

Film o dedine na konci Slovenska, na konci Európy

Po dokumentárnom filme „Iné svety“ sa režisér Marko Škop opäť vracia do svojho rodného a obľúbeného regiónu Šariš. Teda, ak vôbec niekedy v myšlienkach opustil východné Slovensko. Kým sme ale dopad konzumného životného štýlu, globalizácie a interkulturálneho stretu pozorovali v Iných svetoch na krátkych príbehoch šiestich individualít, v dokumente z roku 2009 „Osadné“ môžeme rovnaké dosahy a zmeny pozorovať v ucelenom príbehu “kolektívneho hrdinu”, resp. troch rôznorodých mužov v dedine na konci Slovenska, na konci Európy, a vlastne aj na konci sveta.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Prototypy obyvateľov/iek z filmu "Osadné" nájdeme v každej obci (nielen Východného) Slovenska.
Prototypy obyvateľov/iek z filmu "Osadné" nájdeme v každej obci (nielen Východného) Slovenska. (zdroj: Palo Markovič)

Nakoľko je Marko Škop v šarišskej oblasti doma, môže si opäť dovoliť viac ako iní tvorcovia/kyne, môže si dovoliť zariskovať a zatlačiť na svojich protagonistov, prehovoriť ich na hocaký experiment, pritom to príbehu neuškodí a výsledok nie je prepísknutý.

Na MFF v Londýne síce Škopov dokument nezískal hlavnú cenu Grierson Award za najlepší dokumentárny film, ale aj nominácia bola dôležitá a gratulácie-hodná. Anglická dokumentárna škola v 30. rokoch minulého storočia práve na čele s Johnom Griersonom bola zapálená pre svoju metódu „sociálneho realizmu", režiséri chceli pravdivo ukazovať všedný život obyčajného pracujúceho ľudu. Celé toto hnutie malo za cieľ: dramatizovať všednosť, využívať vo filme žurnalistiku. Niečoho podobného sa drží v tomto storočí aj vyštudovaný novinár a dokumentarista Marko Škop. V minulosti bolo logické a dôležité využívať v dokumentárnom filme princípy novinárčiny (reportáž, anketu, komentár, glosu atď.), bolo dôležité snímať ozajstných protagonistov/iek udalostí, nehercov/čky bez potreby inscenovania. Dnes (keď informácií a správ máme okolo seba dostatok) je dôležitá aj vizuálna, umelecká stránka filmu, nadčasovosť odkazu a subjektívny/autorský prínos režiséra. Treba si uvedomiť, že film je ilúzia, aj keď je to dokument (rozdiel medzi publicistickým a dokumentárnym filmom tu stále je).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sociálny dokumentárny film presadzovala britská dokumentárna škola v minulom storočí, aj tá dnešná slovenská škola sa tohto typu drží. Kladie si za úlohu nielen opisovat', ale aj odhal'ovat' pálčivé situácie, považované za tabu, spoločenský problém. A tak sa dostávame z dedinky, kde za posledných 5 rokov zomrelo 50 ľudí a narodili sa len 2 deti, do centra Európskej únie. Starosta Osadného Ladislav Mikuláško, ktorý vo svojej funkcii prežíva 36 rokov, a jeho protipól (vo všetkom podstatnom): pravoslávny kňaz Peter Soroka sa za podpory svojich manželiek rozhodnú pre záchranu svojej obce formou prezentovania/propagácie Osadného v rámci EÚ. Obaja šéfovia obce vedia, že budúcnosť obce spočíva práve v rozvoji cestovného ruchu a prilákania ľudí do tejto oblasti. Do trojice k nim sa pridá zaujímavá postavička Fedor Vico, PR manažér politického hnutia Rusínska obroda. Novým prírastkom do tímu a následnou návštevou Europoslanca Milana Gaľa v Osadnom sa situácia začne hýbať - cítiť motiváciu v obci. A tak traja lokálni politici (Mikuláško, Soroka a Vico) zamieria s nádejou a víziou záchrany obce do Bruselu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každoročne zavítajú na exkurziu do Európskeho parlamentu tisícky ľudí. A tak aj trojica vizionárov z Osadného absolvuje domácu prípravu na cestu (vysmaženie rezňov, pribalenie darov pre europoslancov), let do Bruselu a samotnú návštevu europarlamentu, kde sú zamestnané a veľmi dobre platené stovky europoslancov a ich asistentov a asistenti ich asistentov. Trojica múdro aj vtipne, no najmä rýchlo a veľmi trefne okomentuje kolos a kolobeh tejto európskej inštitúcie. Stále si však niečo sľubujú od návštevy našich europolitikov v Bruseli.

Starosta Mikuláško, zarytý komunista, sa túži stretnúť s naším prvým kozmonautom, dnes českým europoslancom Vladimírom Remekom - odovzdá mu dary (najmä poukaz na poľovačku v regióne, na ktorú Remek radostne zareaguje), predstaví mu projekt výstavby domu smútku v Osadnom, a tým zviditeľnenia obce v euroregióne. Prísľub získa, no hlbšie do témy sa nejde. Kňaz Soroka sa zasa stretne so slovenským eurokomisárom, dnes šéfom KDH, Jánom Figeľom - odovzdá mu dary (poukaz na poľovačku Figeľ odmieta so slovami, že si váži život všetkého živého, aj zvierat), predstaví mu projekt „Duchovné centrum Východu" = výstavbu „monasteru" (svätostánku a kláštora v jednom) v Osadnom. Prísľub získa, vypočuje si kopec učených a krásnych slov, no konkrétne rozhodnutie opäť nepadne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Návšteva Bruselu sa teda zmenila na párdňový výlet a návrat do tvrdej reality s precitnutím, že nakoniec si každý človek, každá obec musí pomôcť sama. Marko Škop chcel zaznamenať, čo lokálni politici na návšteve europarlamentu prežívajú, čo očakávajú a s akým výsledkom sa vracajú do svojich obcí. To sa mu absolútne podarilo. Dôležité boli predovšetkým pretkávané výpovede Mikuláška a Soroku - spoločný zážitok z návštevy, interpretovaný svojim manželkám, ale každý raz inak - v závislosti od priorít, rebríčka hodnôt a vierovyznania týchto dvoch ľudských pilierov obce. Komunista sa má bližšie ku komunistovi, a veriaci človek k veriacemu. Dramaturgicky aj strihovo výborne zvládnutá časť filmu, hoci inscenačne mohla byť trošku menej silená - najmä aranžované rozhovory manželov pri stene s rozloženými belgickými čokoládami na stole.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príbeh Mikuláška po návrate z Bruselu domov do Osadného sa zamotá negatívne: chorobou a hospitalizáciou v nemocnici. Vtedy starosta vážne premýšla nad budúcnosťou obce a svojím odchodom z politiky do dôchodku. Aj príbeh Soroku sa zamotáva, ale pozitívne - narodením prvého potomka. Aj tento mladý kňaz sa vážne zamýšla nad svojou situáciou (nemá koho krstiť, obec vymiera - môže len pochovávať) a možným odchodom z Osadného. Odhalením sochy medveďa (kultúrno-informačného bodu o obci vo viacerých jazykoch) od miestneho rezbára sa príbeh uzatvára.

Kamera Jána Meliša je civilná, reportážna, prevládajú detaily na tváre (vrásky, kruhy pod očami), ruky mužov (s poldecákmi) z Osadného. Zábery z bytov hlavných protagonistov, z miestnej krčmy a zasadačky na obecnom úrade len občas strieda veľký celok - dlhý pohľad na krásnu, civilizáciou neporušenú prírodu okolo Osadného. Strihač František Krähenbiel svojou prácou na filme umne odprezentoval konfrontáciu dvoch svetov (komunista verzus veriaci) v rámci malej dediny, aj na poli europarlamentu. Režisér a scenárista Marko Škop výstižným spôsobom cez prosté postrehy svojich troch hlavných hrdinov odhalil zhromažďovanie sa ľudských odpadkov v Bruseli, ako aj prezamestnanosť štátnej aj európskej správy a jej nefunkčnosť. Čoho by som uvítala menej v tejto snímke, je všadeprítomný alkohol, poldecák v ruke, a zapíjanie každej príležitosti/udalosti chľastom. Na Východe to tak asi naozaj chodí, ale tento divný, nie zdravý zvyk by som toľko nedávala do popredia. Nech je realita menej smutná...

Boba Baluchová

Boba Baluchová

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

nekončiaca študentka a pedagogička, novinárka aj filmárka, pracujúca v roku 2013 ako terénna rozvojová pracovníčka v Keni - snažiaca sa hovoriť o témach, čo sa dejú, čo nás zaujímajú i trápia... http://twitter.com/bobinkha Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáCestopisKinematografiaReportážeLekcie rozvojaGlobálne témySúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu