Dva dokumenty (nie) o tej istej tatranskej kauze

Autor: Boba Baluchová | 29.3.2010 o 10:00 | (upravené 29.4.2014 o 9:16) Karma článku: 11,23 | Prečítané:  1715x

Presne pred rokom boli verejnosti predstavené dve dokumentárne snímky na tú istú tému (kauzu). V oboch šlo o stav lesov a rozdielny pohľad na lykožrúta po katastrofe vo Vysokých Tatrách z novembra 2004. Aj laik zaregistruje vo filmoch „Znovuzrodenie lesa“ (z dielne Klubu stráže prírody) a  „Keď umiera les“ (na objednávku štátnych Lesov SR) priepastný kvalitatívny rozdiel vo formálnej, ale aj v obsahovej stránke – v „objektivite“ komentárov a slovných výpovedí jednotlivých táborov. Je zaujímavé na týchto dvoch dokumentoch pozorovať, ako prostriedky masovej aj umeleckej komunikácie dokážu ovplyvňovať (až manipulovať) verejnú mienku.

Opätovné pokusy obnoviť ťažbu v Tatrách neutíchajú. Ďalší úder v neprospech ochranárskych združení, ako aj slovenskej prírody pribudol nedávno v podobe zmeny zonácie TANAPu. O čom budú vznikať filmy v najbližsom období?Opätovné pokusy obnoviť ťažbu v Tatrách neutíchajú. Ďalší úder v neprospech ochranárskych združení, ako aj slovenskej prírody pribudol nedávno v podobe zmeny zonácie TANAPu. O čom budú vznikať filmy v najbližsom období?Palo Markovič

Odpremietané filmy sa líšia minutážou, kvalitou, i nákladmi. Spoločné majú, že v nich nezaznie názor druhej strany, čo neprekáža - pokým snímku tvorcovia/kyne označia za dokumentárny, nie za publicistický film (teda za umenie, nie za novinárčinu). Oba analyzované dokumentárne filmy by mali putovať k rovnakému publiku a bolo by vhodné ich premietať spolu.

 

Lesnícky film Keď umiera les

 

V roku 2009 považovala hovorkyňa Lesov SR Anita Fáková film Keď umiera les „za absolútne objektívny, keďže ide o dokument, ktorý bez príkras zachytáva realitu dvoch tretín slovenských smrečín postihnutých podkôrnikovou kalamitou, ktorá má podobu ekologickej katastrofy". Lenže z ilustračných záberov lesov s polámanými stromami alebo z veľkých vrtuľníkových záberov na farebné lesy (naviac bez konkretizujúceho slovného komentára) - nemusí byť jasné, o akú oblasť ide (a či naozaj boli zábery nasnímané v predmetnej oblasti). Katastrofické ilustračné zábery na nejaké vyprahnuté lesy komentujú lesníci slovne, označujúc tak bez argumentov za vinníka kalamity - ochranárov.

Lesníci sa rozhodli na divákov zapôsobiť emóciami, snahou o pomoc prírode, a to napríklad textom: „Napriek úsiliu lesníkov výnimky neboli povolené. Orgány štátnej správy životného prostredia, štátnej ochrany prírody a ochranárske zoskupenia napádali a zamietali všetky žiadosti o spracovanie kalamity, nepovolili jej sprístupnenie a ošetrenie proti škodcom, čím umožnili získať zdrvujúci náskok podkôrnym škodcom." Otázne je, čo naozaj potrebuje príroda a čo potrebujú štátne lesy.

Lesníci sú doslova nahnevaní  na ochranárov, ktorí nedovolili v rezerváciách ťažiť spadnuté stromy.

Drvivú väčšinu vyše 20-minútového filmu tvoria nekomentované katastrofické zábery lesov, zničených veternou smršťou a lykožrútom. Veľké množstvo záberov z vrtuľníka sprevádza dramatický hlas rozprávača, doplnený ešte dramatickejšou hudbou, stiahnutou z internetu (freeplaymusic.com). Náklady na výrobu 75 kusov DVD stáli štátny podnik Lesy SR asi viac, ako priznaných 853 eur.

V záberoch dolu na zemi, teda v lese je rozprávačov komentár nahradený komentárom niekoľkých lesníkov (terminológia nie je vždy presná). Premnožený lykožrút je vo filme pôvodcom „absolútneho hynutia lesa". V závere filmu sa prihovára vysokoškolský profesor a lesný inžinier Milan Križo, ktorý prirovnáva umierajúci les k umierajúcemu človeku a vyzýva zachrániť život za každú cenu, na konci svojho monológu bez hlavy a päty dokonca zaspieva clivú ľudovú pieseň. Lesnícky film s negatívne znejúcim názvom Keď umiera les je na prvé pozretie neobjektívna a najmä neprofesionálna snímka s nejasnou témou a myšlienkou (hoci zámer štátnych lesov a záujmových skupín je markantný).

Napriek tomu, že v snímke vystupuje pár konkrétnych postáv, film je kratší a obsahuje mnoho záberov z výšky, samotný objednávateľ a producent (štátny podnik Lesy SR v spolupráci s firmou Lubellan film) by mal uznať, že po formálnej aj obsahovej forme je dokument nerozpracovaný, narýchlo pripravený až nepripravený.

 

Ochranársky film Znovuzrodenie lesa

 

U ochranárskej snímky s pozitívne znejúcim názvom Znovuzrodenie lesa je vidieť a počuť dlhé hodiny práce na scenári enviromentalistky a režisérky Jany Sadloňovej. Staviť na odborno-populárny výklad rozdielov medzi prirodzeným a hospodárskym lesom bol dobrý ťah. Množstvo vhodne komponovaných záberov na svieži les, rastúci bez zásahov človeka, podčiarkuje hlavnú myšlienku a presvedčenie ochranárskych združení - ponechať les samoregulácii.

V snímke nepočuť žiadne obviňovanie vinníkov katastrofy, ide skôr o výchovnejší prístup. „Najvážnejšou zmenou, ktorú spôsobilo lesné hospodárstvo, je, že sme si odvykli v lese vidieť odumreté stromy. Je to však neustály kolobeh života a smrti, ktorý v prirodzenom lese zabezpečuje vysokú rôznorodosť. To, čo je pre nás bezcenný kus hnijúceho dreva, slúži tisíckam druhov organizmov ako potrava, úkryt či lovné teritórium." Slovo je sprevádzané obrazom. Keď sa hovorí v komentári o rôznych organizmoch, naozaj vidíme veľké detaily na konkrétne živočíchy, ktoré fungujú v symbióze so spadnutým drevom. Film je postavený na faktoch a vedeckých podkladoch, vysvetľuje fungovanie lesa v celých súvislostiach. Lykožrút je vykreslený ako súčasť prirodzeného lesa, v ktorom „plní úlohu zdravotníka".

Len dve percentá slovenských lesov sú ponechané na samovývoj.  Na toto malé územie lykožrút patrí, myslia si ochranári. 

Viac ako 50-minútový film je nasnímaný profesionálne (použité kvalitné veľké detaily). Zábery lesa hýria sýtymi farbami, tvorcovia ich zbierali mesiace a vycestovali aj do zahraničia. Dokresľujú ich animácie a dobové fotografie. Do záberov poukazujúcich na rozdiely v prirodzenom a hospodárskom lese diváka sprevádza odborno-populárny komentár, čítaný hercom Františkom Kovárom a herečkou Zuzanou Krónerovou. Film má dokonca použitú pôvodnú, originálnu hudbu (komponovanú hudobným skladateľom Antonom Popovičom pre tento film, aby zvuk podporoval i dopĺňal obraz). Cieľom nakrútenia filmu bolo: presvedčiť ľudí, že film po prírodnej katastrofe nie je mŕtvy, ale funguje ďalej svojím životom a samoobnovuje sa. Snímka vznikla v produkcii Klubu stráže prírody (náklad 700 kusov DVD), stála 12 115 eur a finančne ho podporila Nadácia Ekopolis.

Celkovo možno povedať, že snímka má kvalitnú scenáristickú prípravu, dobre napísaný komentár (hoci miestami dramatizijúci, skĺzajúci k umeleckým žánrom). Posledných 15 minút filmu by sa určite mohlo dať výrazne skrátiť, prestrihať. Vzhľadom na cieľovú skupinu publika je však pochopiteľné, že niektoré názory ochranárskych združení, zakomponované subjektívne, no nenásilne do komentára, treba zopakovať vo filme na niekoľkých miestach, aby sa vryli do pamätí mladých ľudí.

V snímke nevystupujú konkrétne osoby či osobnosti, čiže necítiť nejaký neobjektívny tlak názorového vodcu/kyne na divácku obec (hoci režisérka si pokojne mohla pozvať pred kameru zakladateľa LZ Vlk či Greenpeace). Napriek tomu sa s obsahom dokážeme identifikovať a pochopiť hlavnú myšlienku vizuálne atraktívneho dokumentu. Film Znovuzrodenie lesa potvrdil svoje kvality a netradičný pohľad na lykožrúta, keď v októbri 2009 získal na festivale Agrofilm v Nitre hlavné ocenenie.

 

Obnova lesov v (ne)chránenom území?

 

V Tichej a Kôprovej doline sa podľa ochranárov „narodilo podstatne viac stromov ako ich zomrelo". Na kalamitách tam vyrástla nová generácia stromov - obnova lesa Vysokých Tatier prekvapuje. S prirodzenou obnovou lesa ochranári počítali, ale jej neuveriteľná rýchlosť a intenzita prekvapila aj ich. Ukazuje sa, že nový les bude podstatne rozmanitejší a stabilnejší ako ten predchádzajúci. Podľa monitoringu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK rastú na nespracovaných kalamitných plochách už dnes milióny nových stromov, príroda to robí zadarmo. Ak by mali rovnaké množstvo mladých stromov vypestovať lesníci, štát by to stálo desiatky miliónov eúr.

Zo strany Lesov SR však neutíchajú opätovné pokusy obnoviť ťažbu v predmetnej oblasti. Zo strany ochranárskych združení zasa naďalej funguje silná opozícia, petície proti obnoveniu ťažby v Tichej a Kôprovej doline. Ďalší úder v neprospech ochranárskych združení, ako aj slovenskej prírody bol iniciovaný zo strany štátu v podobe zmeny zonácie TANAPu začiatkom roku 2010 - z ktorej budú profitovať len lesohospodári a podnikatelia/developeri v cestovnom ruchu. Zmenšenie rozlohy prísne chránených území v TANAPe na úkor kľúčových biotopov kamzíka, svišťa, tetrova, vlka, rysa a medveďa v Európe na území národných parkov nemá obdobu.

Ktovie, aké mediálne a umelecké obsahy vzniknú v Tatrách v najbližšom období. Možno sa nebudú mať o čom točiť prírodopisné filmy, zato propagačných (o zjazdovkách, lanovkách, wellness pobytoch) bude určite pribúdať...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Viac stíhačiek ako my kúpili z okolitých krajín len Poliaci

Náklady na letovú hodinu majú americké F-16 rádovo vyššie ako gripeny.

ŽENA

Kúpete sa s deťmi a chodíte pred nimi nahí? Čo znamená nahota doma

Dokedy je v poriadku kúpať sa s deťmi?

Autorská strana Beaty Balogovej

Trump sa hrá so svetom ako rozmaznané dieťa

Je to najveľkolepejšia telenovela akú Biely Dom doteraz vysielal.


Už ste čítali?