Moore dvojhodinovú snímku o „láske" Američanov/iek ku kapitalizmu smutno-smiešne komentuje: kladie svojim respondentom/kám, ale aj sebe kopec otázok. Prečo priemysel v 80. rokoch zmenil stratégiu podnikania, zameral sa na krátkodobý zisk, a prepustil desaťtisíce ľudí zo zamestnania. Prečo piloti/ky v USA musia žiť zo stravných lístkov a mať druhú prácu (venčenie psov či roznášanie pitiva v bare), aby vyžili a splatili desaťtisícové pôžičky za štúdium na univerzite. Koho záujmom bolo, aby si museli desiatky tínedžerov/iek za zanedbateľné priestupky odsedieť niekoľko mesiacov v polepšovni. Prečo nie sú tisícky rodín po celej krajine schopné platiť svoje dlhy, prečo bývajú políciou vysťahovávané zo svojich domov, ktoré v zápätí squatujú, alebo žijú v dodávkach. Prečo veľké spoločnosti ako Procter & Gamble, Nestlé či Wal-Mart získavajú od poisťovní tisíce dolárov za smrť svojich zamestnancov/kýň bez vedomia samotných rodín, ktoré o príbuzných prišli. Prečo americká vláda počas krízy pomohla bankám miliardovou sumou, pričom účely použitia týchto financií už nikoho nezaujímali.
V snímke je odhalený kus americkej histórie a cesty k voľnému obchodu, ku kapitalismu cez archívne zábery – situácie obyčajných pracujúcich v USA v desať-ročných odstupoch, cez vnímanie pojmu „kapitalizmus" v médiách a najmä cez príhovory bývalých prezidentov USA. Aj toho súčasného. Na príčiny hospodárskej krízy sa spytuje režisér nielen politikov/čiek. Navštívi aj Harvardskú univerzitu či burzu na Wall Street, aby sa dozvedel, ako sa zarábajú peniaze, čo sú to tie deriváty.
Režisér, samozrejme, dovádza svojich respondentov/ky svojimi otázkami do krajných situácií, kde zlyháva hlas a tečú slzy (u všetkých zainteresovaných, dokonca aj u diváckej obce). Zaujímavo funguje model investigatívy v prípade prípadov tohto dokumentaristu – on škandalózne otvorí na plátne tému, až potom sa ňou začnú verejne zaoberať médiá a zástupcovia/ľudu (politici/čky).
V tomto prípade však Moore nefunguje ako novinár, nemusí teda tému dokončiť, uzavrieť, on ju len ako umelec/filmár naťukne, vizuálne príťažlivo priblíži svojim divákom/čkam a lavína sa už spustí mimo neho. Keď nedávno prepukol škandál s prepadom eura a kolapsom ekonomiky v Grécku, v médiách sa objavila informácia, že za všetkým stojí bankový gigant Goldman sachs. Tých, čo videli film Kapitalizmus: Príbeh lásky, to neprekvapí. Ak sa takéto neprávosti dejú v Amerike, prečo by sa nemohli aj v Európe...
Na konci svojho dokumentu o americkom kapitalizme Moore hovorí, že už „v tejto krajine odmieta žiť, ale nikam neodchádza", čaká na spoluprácu a podporu od ďalších nespokojných ľudí – možno aj od nás, z Európy.
