Hoci celý príbeh sa točí okolo postavy Rica O'Barryho, v snímke vystupuje aj samotný režisér Louie Psihoyos, pôvodne fotograf pre National Geographic, ktorého zaujalo provokatívne vystúpenie, resp. „ochranársky happening" O'Barryho na jednej oceánologickej konferencii. Rozhodol sa vycestovať s kamerou do malého japonského mesta Taiji, kde je podľa japonskej vlády aj miestnych rybárov všetko v poriadku. No zlé zvesti o utajenej zátoke, kde sú usmrcované tisícky delfínov, potreboval preskúmať.
Ric O'Barry bol známou osobnosťou v 60. rokoch minulého storočia, keď vystupoval v slávnom televíznom seriále „Flipper" ako delfíní kamarát. Aj jeho pričinením sa pred desiatkami rokov naštartoval megalomanský biznis - proces lovenia, uväzňovania a týrania týchto vnímavých zvierat v delfináriách po celom svete. Až keď Ricovi v náručí zomrela (spáchala samovraždu) delfínka Kathy, hlavná redstaviteľka Flippera, uvedomil si, na čom sa spolupodieľal. Ešte v ten deň ho zatkli za pokus o vypustenie delfínov na slobodu, s ktorými donedávna pracoval. O ukončenie obchodu s delfínami a ich oslobodzovanie sa pokúša dodnes. Ako sám hovorí, „desať rokov strávil budovaním niečoho, čo sa ďalších tridsaťpäť rokov snaží zničiť."
Tajná misia v utajenej zátoke
Celý dokument je zložený z dvoch línií. V prvej sledujeme ľudí v oblekoch a kostýmoch, predovšetkým svetových politikov/iek a zástupcov/kýň všetkých kútov sveta, ako reagujú v rámci niekoľko-hodinovej oceánologickej konferencii na obhajobu japonskej vlády (prečo naďalej beztrestne zabíjať delfíny) a na jej návrh - zrušiť zákaz lovenia veľrýb. V druhej línii sa aktivista Ric O'Barry pripravuje na dôležitú misiu - oboznámiť svet (vďaka tímu odvážnych ľudí a získaným audio-vizuálnym dôkazom) o situácii v utajovanej zátoke v mestečku Taiji. Práve tam každoročne od septembra niekoľko týždňov dochádza k masovému zabíjaniu delfínov (ročne ich zahynie až 23 tisíc!). Toto miesto je však prísne strážená nedobytná pevnosť, kde ochranka pozná len dve slová po anglicky: „súkromný pozemok". Preto sa O'Barrymu jeho plán nemusí na prvý raz podariť.
Skupina motivovaných ľudí pod vedením O'Barryho, pripomínajúca občas Dannyho parťákov (z filmu „Ocean's eleven"), je sledovaná tajnou políciou. No musí odhaliť a celému svetu ukázať (vládou, rybárskou organizáciou a miestnymi obyvateľmi) masakru delfínov v krvavej zátoke. Inteligentné a nekonfliktné cicavce (na vrchole potravinového reťazca spolu s ľuďmi) sú za hluku kovových palíc, zahnané desiatkami rybárskych lodí z voľného mora do úzkej zátoky - kde si z nich cvičitelia zo svetových delfinárií vyberú len silné jedince, ostatné budú kruto usmrtené a na trhu predávané ako potrava po 600 dolárov za kus. Pričom krásne delfíny, podobné Flipperovi, sú predávané do delfinárií za 150 000 dolárov za kus.
Skupina aktivistov sa teda v noci vyberá do zátoky, aby na okolitých skalách aj vo vode umiestnila maskované kamery a nahrávače zvuku. Celý proces je rýchly, napínavý, nočné videnie atmosféru ešte umocňuje. Misia je úspešne splnená, treba počkať na vývoj udalostí do rána.
Pieseň zomierajúcich delfínov
Za bieleho dňa dochádza k opätovnej masakre delfínov. Miestni rybári sa správajú ako roboti - kópiami z lodiek zabíjajú desiatky delfínov, vyťahujú ich na súš za chvosty, potom na brehu mechanicky pofajčievajú. Celá voda v zátoke sa nadlho sfarbí do krvavo-červena. Ric O'Barry spolu s odvážnymi priateľmi sedí o niekoľko hodín neskôr v malej miestnosti, meravo počúva zvuk delfínov, ktoré idú na smrť. Je to zvuk, ktorého sa tak ľahko nezbavíte a môžete ho mať v hlave celé roky, každú noc pred spaním - tak, ako niekdajšia hviezda zo seriálu „Flipper". Výstupy z tajne-inštalovaných kamier sú ešte hrozivejšie.
Na záver filmu čakáte happening, a on tam skutočne nejaký svojský je. Ric O'Barry sa prediera medzi médiami a rokujúcimi na spomínanej oceánologickej konferencii. Púta na seba pozornosť - monitorom, upevneným na vlastnom tele, vysielajúcim non-stop krvavé zábery zo zabíjania delfínov v utajenej japonskej zátoke. Ochranka ho vyvedie von, O'Barry bude pravdepodobne zatknutý (po X-tý raz v tomto roku), ale obrázky obletia svet.
Treba si uvedomiť, že masakra delfínov začína každý rok v septembri odznova - pokým ju nezastavíme. Na konci snímky počuť pieseň „Heroes" od Davida Bowieho. Len ktovie, prečo tam počujem namiesto „We can be heroes, just for one day" skôr slová „We could be human, just for one day". Možno by sme sa naozaj mali stať najprv ľuďmi, potom hrdinami/kami...
