Napriek kritike Summitu Rio 20+

Autor: Boba Baluchová | 18.11.2012 o 21:50 | (upravené 19.11.2012 o 13:22) Karma článku: 8,04 | Prečítané:  501x

Výsledky júnového Summitu Rio 20+ (konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji) môžu byť na prvý pohľad nejasné a verejnosti nedostatočne odprezentované. No už to, že dokážeme posadiť za jeden okrúhly stôl kľúčových hráčov a zaktivizovať ich do spoločnej diskusie o budúcnosti našej planéty - môže viesť k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov v globálnom meradle. Otázka je - koľko času ešte potrebujeme na to, aby sa diskusie „od stola" preniesli konečne aj do praxe...

 

Dnes som dostala otázku (klasické „food for thought") od svojich zahraničných kolegov: Čo si myslím: aký dosah na naše konanie a rozhodovacie procesy (jednotlivcov, jednotlivkýň i celých vlád) majú konferencie OSN? Čo si myslím o vplyve júnového Summitu Rio 20+ - konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji, na ktorej sa zišli zástupcovia a zástupkyne zo 103 krajín? Reakcie môžu byť rôzne, záleží od uhla pohľadu. Namiesto odpovedí, resp. solu s nimi sa však vynárali ďalšie a ďalšie otázky.

Možno hovoriť o zásadnom „slow burn" efekte v tom, že ak dokážeme posadiť za jeden okrúhly stôl všetkých veľkých hráčov a zaktivizovať ich do spoločnej diskusie o globálnych otázkach - môže to viesť k dosiahnutiu výsledkov v celosvetovom meradle. Len všetko si vyžaduje čas. Otázka je, koľko času na premýšľanie, neustále stretávanie sa a disktutovanie ešte máme... Dôsledky zmeny klímy viac prehliadať nemožno a snaha o trvalo udržateľný rozvoj nie je prázdna fráza (ako by si mnohí mohli myslieť) - dobre vyzerajúca v kolonkách v rámci žiadostí o finančnú podporu od konkrétnej grantovej agentúry.

 

Chýbajú skutoční globálni lídri a líderky?

 

Pred niekoľkými mesiacmi som pripravovala rozhovor s profesorom Mikulášom Hubom. Keďže on sám sa osobne na brazílskom Summite o budúcnosti našej planéty pred 20 rokmi zúčastnil, chcela som vedieť - ako sa odvtedy situácia vyvinula, čo sa vlastne zmenilo (a či vôbec). Podľa neho sa „situácia vo väčšine ukazovateľoch viac zhoršila, ako zlepšila. Čo je možno najhoršie, a dokazujú to aj výsledky Summitu Rio 20+: schopnosť svetového spoločenstva dohodnúť sa na spoločných riešeniach je, zdá sa, ešte nižšia, než ako bola v čase Summitu Zeme v Riu pred 20 rokmi." Možno s ním súhlasiť aj v tom, že každý máme stále väčšie nároky a stále menej ochoty podeliť sa s tým, čo máme, aj s ostatnými: „Platí to o jednotlivcoch i štátoch.  Navyše, akútne chýbajú skutoční globálni lídri, dôveryhodné autority ako Matka Tereza, Albert Schweitzera či Václav Havel..."

Keď som si robila monitoring slovenských médií, koľko sa toho vlastne u nás uverejnilo o priebehu a najmä výsledku konferencie Rio+20, bolo toho žalostne málo. Narazila som na správu z TASR, ktorú prebral denník SME, kde sa uvádza: "výsledok konferencie Rio+20 sa už vopred oslavoval, alebo rozhorčene kritizoval. Niektorí hovorili o úspechu, iní o stroskotaní podujatia. Brazílska prezidentka Dilma Rousseffová vyslovila názor, že historický summit bude úspešným. Organizácie na ochranu prírody však uviedli, že pripravené závery sú chabé a bez dosiahnutia pokroku v tom, čo vlády sľúbili pred dvoma desaťročiami. Mnohí účastníci konferencie mali dojem, že summit o trvalo udržateľnom rozvoji sa v Riu vlastne skončil ešte predtým, ako sa začal." Ako sa k výsledkom konferencie postavila slovenská vláda a o čom referovala slovenská delegácia?

 

Povedomie slovenskej verejnosti o Summite Rio 20+

 

Spomínaný profesor Mikuláš Huba, ktorý je momentálne aj poslanec NR SR a predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, bol iniciátorom a hlavným organizátorom podujatia v slovenskom parlamente - ešte pred samotným začiatkom Summitu Rio+20 (šlo o pracovné stretnutie k Svetovému dňu životného prostredia).

Šlo vlastne o reakciu na celkový nedostatok záujmu Slovenska o summit Rio+20. Nik netušil (a stále netuší), v akom počte a zložení sa ho zúčastnila slovenská delegácia. Mala na ňom Národná rada SR adekvátne zastúpenie? Mala by vláda do delegácie prizývať aj zástupcov a zástupkyne tretieho sektora? Akú výpovednú hodnotu a záväzok pre implementáciu do praxe môže summit mať, ak sú naň vyslaní pracovníci a pracovníčky Ministerstva životného prostredia SR, ktorí tam už o štyri roky (nie o dvadsať rokov) sedieť nemusia? Lebo ako to u nás býva zvykom - po každých parlamentných voľbách sa vymieňajú celé osadenstvá klúčových štáttnych inštitúcií (a nevravme si, že nie). Nakolko Vláda SR pri tvorbe pozičného stanoviska SR na Summit v Riu zohľadnila názory a odporúčania odbornej verejnosti, ľudí z akademickej obce? Tých otázok je oveľa viac, už len ponachádzať odpovede.

Jedno je isté: 20 rokov po pamätnom Summite Zeme, sa v Rio de Janeiro uskutočnil ďalší samit - Summit o trvalo udržateľnom rozvoji Rio+20. Účasť najvyšších predstaviteľov členských štátov OSN, vrátane kľúčových svetových lídrov je vždy dôležitá. No zaväzuje ich to k niečomu? Zaväzuje to nás k niečomu? Naplnili sme dostatočne zaväzky spred 20 rokov? Či sme prepásli jedinečnú šancu a musíme si počkat ďalších 20 rokov do ďalšieho podobne významného stretnutia? Dostatok „food for thoughts" pre dnešok?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Neonacisti sa schádzajú na Slovensku, polícia mlčí

V obci, ktorú cez vojnu vypálili, hral aj Rastislav Rogel z kandidátky ĽSNS. Strane to neprekáža.

TECH

Vedci ukázali, aké majú ľudia nezvyčajné sexuálne túžby

Štúdia naznačila, že rozdiel medzi mužmi a ženami nie je veľký.


Už ste čítali?