Kráčam po areále kwalskej nemocnice, v ktorej pracujem. Z diaľky vidím muža v červenej šiltovke. Belocha, pomyslím si. Spomínam si, že už som ho tu predtým pár-krát videla. Vždy osamoteného, osamelého, plachého. Jeho ružovo-biela farba pleti priťahuje pozornosť okoloidúcich. Ešte viac, ako moja. Keď sa priblíži, pochopím. Je to muž s albinizmom, ktorý si neúspešne snaží skryť tvár pred slnkom.
Pokým ho tu budem stretávať, budem (s)pokojná, že sa mu nič nestalo. Keby nežil v Keni, ale v Burundi, no najmä v Tanzánii - už by možno nebol medzi živými. Tam sa útoky na ľudí s albinizmom v posledných mesiacoch pretavili do zvráteného lovu na týchto nevinných ľudí.
Odťať ľavú pažu (tesne nad lakťom) a utiecť
Od apríla 2012 bolo (podľa údajov organizácie Under the same sun) v Tanzánii brutálne napadnutých 99 ľudí s albinizmom, z toho 78 skončilo smrťou, zvyšok obetí je dlhodobo traumatizovaný. Len päť z týchto úmrtí však bolo pred súdom dotiahnutých do konca (a vinníci mali byť potrestaní). Možno, žiaľ, predpokladať, že reálne číslo úmrtí a nemedializovaných útokov (kde obete nakoniec vyviaznu živé) je niekoľkonásobne vyššie. Za posledných 6 týždňov sa situácia rapídne zhoršila - objavili sa až štyri ohavné útoky na ľudí s albinizmom, pričom troma obeťami boli malé deti.
Koncom januára bol v dedine Kanunge (v regióne Tabora) zavraždený 7-ročný chlapec Lugolola - spolu so svojím 95-ročným starým otcom, ktorý sa ho snažil ochrániť. Útočníci mu posekali celé telo, odťali ľavú pažu (tesne nad lakťom) a ušli.
Začiatkom februára 7-mesiačné dieťa tesne uniklo smrti po tom, čo ozbrojenci napadli jeho domov v regióne Simiyu. Našťastie včas zasiahla rozvážna lokálna komunita (čo sa nestáva často) - obkolesila dom, aby rodinu chránila a útočníkov vyhnala.
Len o niekoľko dní neskôr bola v obci Mkowe (v regióne Rukwa) napadnutá žena s albinismom, Maria Chambanenge. Napadlo ju päť ozbrojených mužov (niektoré zdroje tvrdia, že bol medzi nimi aj jej manžel). Počas spánku v posteli s jej deťmi jej odsekli opäť ľavú ruku. Tentoraz boli podozriví zadržaní a čaká ich súd.
Kúzlo účinnejšie, keď obeť počas amputácie kričí
V polovici februára šiel 10-ročný chlapec s albinizmom - Mwigulu Matonange (opäť z regiónu Rukwa) pokojne zo školy domov - v spoločnosti štyroch svojich spolužiakov. Vynorili sa pred ním dvaja neidentifikovateľní muži a usekli mu ľavú pažu nad lakťom. Statočný chlapec útok prežil, no v nemocnici otca požiadal, aby ho poslal „do takej školy, kde ho už zlí ľudia nenájdu a neodseknú mu aj druhú ruku..."
Zabíjanie a mrzačenie ľudí s albinizmom je vždy spojené s čarodejníctvom a magickou silou ich končatín. Východoafrickí šarlatáni, kúzelníci a tradiční liečitelia sľubujú obrat v živote a štastenu, zabezpečenú takýmto ukrutným spôsobom. Dokonca sa v Tanzánii adaptovala aj povera (doteraz fungujúca skôr v juhoafrických krajinách), že keď bude HIV-pozitívny muž obcovať s pannou (v tomto prípade s albínskym neviniatkom), jeho infekcia zmizne. Niektorí lokálni čarodejníci dokonca tvrdia, že kúzlo je o to silnejšie a účinnejšie, keď obeť počas amputácie kričí. Preto útočníci časti tela usekávajú týmto traumatizovaným ľuďom zaživa (nie posmrtne).
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva, Navi Pillayová, po znepokojivých reportoch z posledných týždňov vyzvala v marci konkrétnych zákonodarcov v Tanzánii, aby prijali prísnejšie opatrenia na zastavenie zločinov a riešenie diskriminácie ľudí s albinizmom v tamojšej spoločnosti.
Čo je vlastne albinizmus
Albinizmus je genetické ochorenie, charakterizované nedostatkom pigmentácie kože, vlasov a očí - nedostatkom melanínu, ktorý chráni telo pred ultrafialovým slnečným žiarením. Pokožka týchto ľudí je ružovo-biela, oči i vlasy sú extrémne svetlé a práve nedostatočná pigmentácia spôsobuje popálenia kože slnkom, časté pľuzgiere a jazvy až rakovinu kože. Približne jeden človek na 1 500 obyvateľov Tanzánie má toto ochorenie. 98 % týchto ľudí zahynie na rakovinu kože pred 40-ym rokom života a až 50 % trpí pokročilou rakovinou kože už pred tridsiatkou.
Ľudia s albinizmom sú málokedy príjimaní v domácej komunite ako rovnocenní spoluobčania. Sú považovaní za priesvitné prízraky, duchov, kliatbu celej rodiny. Hovorí sa o nich, že „albíni neumierajú, oni len zmiznú". Od roku 2007 sa však okrem odsekávania končatín pridali k brutálnym útokom voči ľuďom s albinizmom aj znásilnenia. Práve pre importované povery o možnej liečbe HIV/AIDS sexuálnym stykom s takouto osobou.
Ako bojovať s čarodejníctvom v Tanzánii
Na čiernom trhu albínske končatiny za tisíce dolárov kupujú ťažiari, biznismeni i politici - aby objavili ropu, nadobudli majetok, uspeli vo voľbách či sa zbavili smrteľného vírusu. Podľa Albino Association of Tanzania cena za „kompletnú sadu" albínskych častí tela (vrátane končatín, genitálií, uší, jazyka, vlasov a krvi) sa v priebehu posledných pár rokov zvýšila zo 75 000 amerických dolárov na 200 000 dolárov.
Poviete si, že je to neuveriteľné, choré, zvrátené. Aj je. Ale v Tanzánii má tradičné liečiteľstvo spolu so šamanmi a čarodejníkmi tisícročnú tradíciu - sú vo veľkom rozšírení, vyhľadávaní a rešpektovní. Niet sa čo čudovať, keď v krajine na 1 000 obyvateľov pripadne 0,008 lekára. Zlomiť tieto povery a zničiť mýty, nesprávne spájané s albinizmom, bude veľmi ťažké...
Vzdelávať všetky vekové kategórie v komunite
Práve pre svoj výnimočný a pohľady pútajúci výzor sú títo ľudia diskriminovaní a marginalizovaní - je pre nich ťažké získať vzdelanie, zamestnanie, nadväzovať vzťahy, udržať si psychické zdravie a osobnú bezpečnosť. Pričom by stačilo, keby lokálni ľudia (najprv komunitní a náboženskí lídri, učitelia i celebrity) porozumeli príčine ich ochorenia, akceptovali ich inakosť, komunikovali s týmito spoluobčanmi, lepšie ich spoznali a prijali medzi seba.
V Tanzánii pôsobí niekoľko mimovládnych organizácií, zameraných na pomoc a prácu s ľuďmi s albinizmom (Under the Same Sun, Červený kríž, Adventist Development and Relief Agency, Tanzania Albino Society). Integrácia detí s albinizmom do obyčajných mainstreamových škôl spolu s ostatnými deťmi, spoločné hranie sa a osvojenie si vzájomných návykov, potrieb (spolu s distribúciou pokrývok hlavy, slnečných okuliarov a opaľovacích krémov) sa už na niektorých miestach deje. Edukácia všetkých vekových kategórií (nielen detí, ale aj rodičov, starých rodičov) v konkrétnych komunitách - neformálnym štýlom (cez zážitkové aktivity: hry a zámeny rolí, cez hudbu) by mohla byť vhodnou cestou odstraňovania tunajších zvrátených mýtov o albinisme...
