Pytliakmi proti svojej vôli

Autor: Boba Baluchová | 24.3.2013 o 18:10 | (upravené 24.3.2013 o 21:59) Karma článku: 8,70 | Prečítané:  1126x

Neúčinné spravovanie krajiny, všadeprítomná korupcia a rastúci dopyt po nelegálnej slonovine v rýchlo rastúcich ázijských ekonomikách (najmä v Číne) sú obrovskou výzvou pre pašerácke gangy na africkom kontinente, ako aj pre jednotlivcov - obyčajných ľudí, ktorí každodenne riešia otázku obživy a prežitia.

Odkiaľ a kam vlastne smerujú tony nelegálnych východoafrických sloních klov a rohov nosorožcov? Podľa marcového reportu CITES: z monitoringu záchytov obrovských množstiev nelegálnej slonoviny možno indikovať dopyt po trofejách od narastajúcej strednej striedy v Číne (a od ďalších rýchlo sa vyvíjajúcich ázijských ekonomík). Kľúčových krajín v tomto pašeráckom systéme je až osem.

Report poukazuje aj na výrazné zapojenie zločineckých sietí medzi Afrikou a Áziou do tohto nelegálneho obchodovania. Zriedkakedy kontrolované plavidlá, ktoré sa pravidelne pohybujú na tejto trase, sú bezpochyby zapojené do pašovania. Trofeje bývajú ukryté v bedniach s dekoratívnymi doskami či vo vreciach s poľnohospodárskymi hnojivami. Ako možno tento problém národne i medzinárodne riešiť?

 

Jeden zabitý kenský slon denne


Keď sledujete tunajšie médiá, takmer pravidelne sa dočítate, že kenskí colníci aspoň raz mesačne objavia v Nairobi, no najmä v prístave v Mombase stovky kusov nelegálnej slonoviny (v polovici januára to bolo 638 kusov nelegálnych sloních klov v cene 1,2 milióna dolárov). Narastajúce a čoraz agresívnejšie pytliactvo (ako aj sofistikovanejší spôsob pašovania „tovaru" do Ázie) je hrozbou pre celú Afriku, ale hlavne pre Keňu.

Táto rovníková krajina je domovom najväčšej populácie nosorožcov vo východnej a strednej Afrike, čiže je stredobodom pozornosti pytliakov. Momentálne sa počet odhaduje na 623 čiernych a 387 bielych nosorožcov (vrátane severského pod-druhu -štyroch dovezených nosorožcov z Českej republiky v roku 2009). Počet slonov v Keni je ďaleko vyšší - Kenya Wildlife Service (KWS) ho odhaduje na 39 000. V roku 2012 však kenská republika stratila 384 slonov a 19 nosorožcov v dôsledku pytliactva. Aj kenský premiér Raila Odinga v médiách spomenul alarmujúci fakt: „každý deň bol v Keni zabitý jeden slon". Ďalší zarážajúci fakt je, že až 22 % slonov bolo zabitých v chránených územiach - v národných parkoch a prírodných rezerváciách.

Začiatkom januára boli Keňania a Keňanky svedkami obzvlášť krutého vyčínania pytliakov. V Národnom parku Tsavo East našli zabitú 12-člennú sloniu rodinu - zmasakrované telá slonice, jej mláďat a ďalších jedincov, roztrúsené na ploche niekoľkých árov v rámci parku. Miesto je však pre motorové vozidlá nedostupné. Takže pytliaci putovali nepoddajným terénom, hustými porastmi s cieľom vyvraždiť celú sloniu rodinu pre ich kly niekoľko dní (pričom museli strategicky naplánovať spôsob prepravy trofejí z parku). Pracovníci tsavského národného parku podľa stôp odhalili, že šlo o silný 10 až 15-členný gang, vyzbrojený puškami, sekerami a pílami na kly. Niekoľko dní sa po členoch gangu pátralo, keďže sa vyšetrovatelia domnievali, že pytliaci zanechali svoje trofeje v úkryte v areále parku a vrátia sa po ne neskôr. Strážcovia tam na nich intenzívne čakali s cieľom - streľbou odplatiť ich surový čin.

 

Zabiť možno aj nevinných ľudí


Nelegálny obchod so slonovinou je poháňaný dopytom z Ázie, kde sa slonie kly aj rohy nosorožca používajú na dekoratívne účely (výrobu ozdôb), ale aj v tradičnej medicíne. Obyčajní kenskí ľudia pre zabezpečenie obživy pre rodiny aj pre vidinu lepšieho zárobku urobia čokoľvek, stanú sa spojencami pytliakov, dokonca sa nechajú aj zabiť.

V bojoch medzi pytliakmi a strážcami, pracovníkmi národných parkov dochádza k úmrtiam desiatok ľudí. Hneď v januári (krátko po zverejnení správy o spomínanom vyvraždení 12-člennej slonej rodiny) došlo vo východnej časti Isiolo k nočnej prestrelke medzi príslušníkmi Kenskej polície, Kenyan wildlife service rangers a pytliakmi, ktorí zabili v danej oblasti štyri slony. Boli zastrelení minimálne dvaja pytliaci, zadržané automatické pušky AK, munícia a odcudzené kly. Ďalší dvaja podozriví pytliaci boli zatknutí v Isiolo neskôr.

Problémom však je, že národné parky v Keni si na riešenie stúpajúceho pytliactva a na vyriaďovanie účtov s pytliakmi najímajú súkromné bezpečnostné agentúry a žoldnierov, vycvičených na vojenské účely. Niektoré ochranárske združenia a mimovládky sa obávajú, aby sa shoot-to-kill politika neobrátila v záujme chrániť zvieratá proti nevinným ľuďom.

 

Turizmus závisí od živých, nie mŕtvych zvierat

 

Právomoc rendžerov: strieľať na počkanie v rámci areálu národného parku, ako aj štýl „najprv strieľať a potom sa pýtať" môže byť veľmi nebezpečný i zneužívaný. Miestni ľudia si predsa často krátia svoju cestu skratkou cez národný park, alebo tam môžu zbierať materiál na strechu či oplotenie. Prečo by mali byť hneď zastrelení pre pytliactvo? A čo ak sa niekto bude potrebovať zbaviť ekonomicky či politicky nepohodlného človeka? Nastrčí jeho telo do parku ako „obeť" útoku na pytliakov?

Pracovníci a pracovníčky kenského Ministerstva cestovného ruchu si plne uvedomujú, že prílev turistov a turistiek sa spolieha na to, že v kenských safari parkoch a prírodných rezerváciách uvidia na vlastné oči divokú zver, že si odfotografujú kompletnú „Veľkú päťku" (levy, leopardy, byvoly, slony aj nosorožce). Preto krajina musí niečo okamžite s nárastom pytliactva (poháňaným vysokým dopytom po slonovine z ázijských krajín) urobiť.

Na Slovensku sa tiež aktívne rieši otázka pytliactva, rovnako ako aj otázka organizovaného zabíjania zvierat v podobe poľovníctva. Lenže v tomto prípade si možno kompetentní myslia, že mŕtva divoká zver je azda lepšou cestou pre napredovanie slovenského turizmu a prílev návštevníkov do našich chránených území.

 

Za všetkým treba hľadať Čínu

 

Netreba už viac-krát opakovať, že dopyt po slonovine pochádza z rastúcej strednej triedy v Číne, kde slonie kly majú vraj liečivé účinky, zároveň sú žiaducou súčasťou šperkov a domácich dekorácií. Libra nelegálnej slonoviny môže vyniesť okolo 1 000 dolárov. Východoafrickí ľudia, ktorí mesačne zarábajú okolo 50 dolárov, sa do pytliactva a pašeráctva teda nechajú „namotivovať" veľmi ľahko a rýchlo.

Kenya Wildlife Service (KWS) už v minulosti poukázala na súvislosti a prepojenia medzi príchodom čínskych pracovníkov do Kene a zvýšením pytliactva. K africkému kontinentu dorazia nákladné lode, plné stavebného materiálu a ťažkých strojov, naspäť do Ázie môžu tie isté lode predsa viesť tony vzácnej slonoviny.

Pozícia Číny v ekonomickom rozvoji Afriky je neohrozená a naďalej vítaná. Čínska vláda strategicky investovala do budovania nových ciest, železničných liniek a vodných priehrad takmer po celom kontinente, zabezpečila dodávky zdrojov i strojov. Západoeurópske či americké firmy s čínskymi spoločnosťami (novodobými kolonialistami?) dokážu sotva udržať krok. O podpisovaní čínsko-kenských kontraktov sa tradujú zaujímavé historky, dôležité však je, že „oni ponúkajú vždy peniaze v hotovosti a nezjednávajú podmienky - oni podpisujú čistý papier".

V rámci legislatívy na ochranu vzácnych druhov zveri používa Čína takisto svojský, dvojaký meter. Keby šlo o zabitie pantera v tejto ázijskej mega-krajine, podľa tamojších zákonov ide pytliak do väzenia na doživotie. Keď ide o zabíjanie východoafrických slonov či nosorožcov a kúpu ich klov či rohov, to už nikoho netrápi, to už akoby zločin nebol. Nedávno zverejnený report Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi (CITES) volá po zmene, resp. sprísnení legislatívy na oboch kontinentoch. Otázne je, či sa niečo naozaj zmení.

 

Medzinárodné dohovory a sankcie zjavne nestačia


Začiatkom marca sa v Bankgkoku uskutočnilo stretnutie zainteresovaných strán v rámci CITES - Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov i rastlín. Dohoda riadi obchod jednotlivých druhov fauny a flóry, zároveň zabezpečuje ich prežitie. V súčasnosti patrí medzi zmluvné strany dohovoru 175 krajín, a vďaka tomu je okolo 30 000 druhom rastlín a zvierat poskytnutá ochrana. Už na jeseň však Keňa začala s lobbyingom pre revíziu niektorých ustanovení, zakomponovaných do globálnych zmlúv o zachovaní divokého života. Niet divu, ustanovenia sa týkali zníženia povolení pre obchod s klami slonov na nulu v najbližších deviatich rokoch a takisto aj nulovú kvótu pre obchod s trofejami rohov nosorožcov do roku 2018.

V rámci reportu dohovoru CITES bolo nahlas zverejnené, že sankcie by sa mali týkať ôsmich krajín. Keňa, Tanzánia a Uganda sú zdrojové oblasti, pričom Malajzia, Vietnam a Filipíny sú miestami transferu, a nakoniec Thajsko, no najmä Čína sú konečnými krajinami. Elephant Trade Information System vydáva pravidelne od roku 1998 správu o monitorovaní trás a spôsobov nelegálneho obchodu so slonovinou, pričom žiadna z uvedených ôsmich kľúčových krajín ju nijak zvlášť nereflektuje. Nie je to frustrujúce pre takéto anti-pytliacke úsilie?

Netreba zabúdať, že stupňujúci sa nelegálny obchod s voľne žijúcimi živočíchmi Afriky (bielymi nosorožcami, slonmi, gepardmi i gorilami) je dlhodobo využívaný na financovanie občianskych konfliktov a teroristické útoky. Podľa správy World Wide Fund for Nature z roku 2012 (Fighting Illicit Wildlife Trafficking) ide o 19 miliárd dolárov ročne, čo je štvrtý najväčší ilegálny obchod v globálnom meradle (po narkotikách, falšovaní či obchodovaní s ľuďmi). Na problém sa treba pozerať vždy lokálne i globálne. A hoci sa nám môže zdať pašovanie slonoviny veľmi vzdialené a nás sa priamo netýkajúce, mali by sme mali by sme si uvedomiť, že keď ľudským pričinením pominú slony a nosorožce, ďalšie tvory ich môžu rýchlo nasledovať...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Generálny prokurátor navrhol zrušiť Kotlebovu stranu

Najvyšší súd obdržal podnet na rozpustenie ĽSNS.

KOMENTÁRE

Máme na viac, než zborovičkovaní bliakať Slovenskoooo

Máme potenciál byť jednou z najlepších krajín.


Už ste čítali?